Slovenské domy vytesané do skaly priťahujú pozornosť návštevníkov z celého sveta
Skalné obydlia vyhlásila vláda v roku 1983 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej kultúry. Vysunutá expozícia v Brhlovciach bola sprístupnená verejnosti v roku 1992.
Brhlovce, archívne foto Foto: TASR - Henrich Mišovič
Brhlovce 10. júla (TASR) – Niekoľko tisíc návštevníkov z celého sveta navštívi každoročne skalné obydlia v Brhlovciach, vysunutú expozíciu Tekovského múzea Levice. Originálne obydlia vysekané do skalnej steny obdivovali hostia z Nemecka, Holandska, Dánska, Luxemburska, Nového Zélandu, Guiney, Kuby, dokonca aj Apači z Mexika. Reportáž o netradičnom bývaní natáčala izraelská televízia, skonštatovala lektorka Marta Bozalková. Podľa jej slov najväčší nápor turistov zažívajú Brhlovce každoročne od júna do konca augusta. Tohtoročnú návštevu komplikuje rekonštrukcia cesty v ulici Šurda, kde sa expozícia Tekovského múzea nachádza. „Žiadame turistov o obmedzenie pohybu po tejto ulici a hlavne o rešpektovanie dopravného značenia,“ vyzýva návštevníkov vedenie obce.
Skalné obydlia vyhlásila vláda v roku 1983 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej kultúry. Vysunutá expozícia v Brhlovciach bola sprístupnená verejnosti v roku 1992 po rozsiahlej, rok trvajúcej rekonštrukcii. Nachádza sa v centre, v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v uličke Šurda, tvorí ju usadlosť č. 142. Usadlosť, v ktorej do roku 1988 žila rodina Ladislava Homoľu, pozostáva z murovaného domu z konca 19. storočia, murovaného domu s datovaním 1932 na priečelí domu a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Na prízemí sa nachádza letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov a náradia, na podlaží je vyhliadková terasa a malá komôrka. Interiér je zariadený podľa funkcie jednotlivých miestností dobovým nábytkom a inventárom, dokumentuje zvláštnu formu ľudového staviteľstva a bývania od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia. V roku 1994 získalo Tekovské múzeum za záchranu a využitie jedinečnej kultúrnej pamiatky ako prvá organizácia na Slovensku medzinárodné ocenenie Europa Nostra.
Vznik obydlí vysekaných do skalnej steny umožnil v Brhlovciach bohatý výskyt ľahko opracovateľných sopečných tufov a tufitov. Slúžili na bývanie, ale aj ako drevárne, komory či maštale. Vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo približne šesť až osem mesiacov. Podľa miestnych tradícií boli obydlia vysekané do skaly spôsobom obrany miestnych obyvateľov pred Turkami v 16. a 17. storočí. Skalné obydlia tvoria jednu celú ulicu, pôvodne tu bolo 14 takýchto domčekov. Dodnes je z nich niekoľko príležitostne obývaných. Prvýkrát spomenul skalné obydlia v Brhlovciach Matej Bel vo svojom diele Notitia Hungariae novae historico-geographica z roku 1742.
