Skanzeny prezentujú život ľudí v historickom prostredí krajiny

Skanzen v Pribyline. Foto: TASR/Jozef Ďurník

 

Bratislava 11. júla (TASR) – Domáci i zahraniční turisti môžu na desiatich miestach Slovenska spoznať atmosféru života ľudí v prostredí historickej krajiny. Múzejné expozície v prírode – skanzeny – prezentujú na týchto miestach pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí i technické pamiatky, ktoré naši predkovia v minulosti používali.

Fenomén skanzenov sa na Slovensku, podobne ako v ostatných európskych krajinách, udomácnil na základe škandinávskeho vzoru. "Pomenovanie vzniklo podľa prvého múzea v prírode, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme," objasnila historička a etnologička Katarína Nádaská. Vysvetlila, že do skanzenov sa umiestňujú najmä hmotné kultúrne pamiatky, obyčajne stavby, ktoré nie je možné chrániť na ich pôvodnom mieste, napríklad v súvislosti so stavbou priehrad, diaľnic či inej novej výstavby.

"Aj na Slovensku zachránili skanzeny veľa výnimočných diel pôvodnej architektúry všetkých druhov, či už ide o obytné budovy, technické stavby, hospodárske budovy, remeselnícke dielne, ale i sakrálne stavby," pripomenula etnologička. Celkovo je na území Slovenska desať takýchto múzeí v prírode. "Vôbec najstarším slovenským skanzenom na území Slovenska je Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch, ktoré vzniklo v roku 1965, najväčším skanzenom je zasa Múzeum slovenskej dediny v Martine, v ktorom sú umiestnené reprezentatívne budovy ľudovej architektúry z celého Slovenska," spresnila Nádaská.

Okrem spomínaných múzejných expozícií v prírode možno na Slovensku navštíviť Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, expozíciu ľudovej architektúry a bývania v Humennom, národopisnú expozíciu v prírode v Starej Ľubovni, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici, Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre a archeologickú lokalitu Havránok.

Charakter stavieb a ich usporiadanie sa v rôznych skanzenoch odlišuje, čo vyplýva z faktu, že každá oblasť má svoje regionálne špecifiká. Všeobecne však platí, že umiestňovanie jednotlivých stavieb na plochu múzea v prírode sa riadi bezpečnostnými predpismi. "Preto sú jednotlivé stavby v skanzenoch najmä pre riziko požiaru ďaleko od seba a teda v múzeu v prírode nefunguje pôvodný vidiecky urbanizmus, aj keď sa autori projektov snažia zachovávať ráz krajiny a architektúry čo možno najvernejšie," vysvetlila etnologička.