Európa bude potrebovať do roku 2020 o milión výskumníkov viac
Výskum a inovácie sú totiž základom hospodárskeho rastu. Bratislavská deklarácia bude slúžiť ako podklad pre podporu rozvoja kariéry mladých výskumníkov.
Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan počas tlačovej konferencie k predstaveniu Bratislavskej deklarácie mladých výskumníkov v Bratislave 19. júla 2016. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava 19. júla (TASR) – Európa bude potrebovať do konca roku 2020 jeden milión nových výskumníkov. Po skončení rokovania Rady ministrov pre konkurencieschopnosť, časť výskum v Bratislave to uviedol komisár Európskej komisie pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas. Výskum a inovácie sú totiž podľa jeho slov základom hospodárskeho rastu.
Ako dodal, bez výskumníkov nebude žiadny výskum, žiadna inovácia. "Do roku 2020 budeme potrebovať ďalší jeden milión výskumných pracovníkov. Ak chce Európa splniť svoje ciele, musí venovať tri percentá HDP na výskum a vedu. Preto vítam Bratislavskú deklaráciu," uviedol dnes eurokomisár. Ministri na zasadnutí predstavili vznik Bratislavskej deklarácie na podporu mladých výskumníkov, ktorá popisuje problémy výskumníkov, ale aj ich riešenia.
Deklarácia bude vo forme prílohy k záverom Rady predložená na prijatie na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 29. novembra v Bruseli. Dokument bude slúžiť ako podklad pre podporu rozvoja kariéry mladých výskumníkov. Tí považujú za najväčšie problémy napríklad nestabilitu pracovnej pozície, kariérnu štruktúru, problémy s mobilitami či nedostatok príležitostí. Za vznikom deklarácie stála skupina 20 mladých výskumníkov.
Slovenský minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), ktorý dnes viedol rokovania, pripomenul, že mnohí výskumníci môžu byť znechutení tým, že nedostanú granty, môžu odísť z tohto sektora a náhrada sa za nich hľadá ťažko. "Treba citlivo zvažovať, aby sme neuzavreli výskumnú kariéru pred ľuďmi, ktorí sú schopní túto kariéru mať, pretože počet ľudí, ktorí sú schopní pracovať vo výskume a vývoji je relatívne obmedzený," dodal Plavčan.
Ako uvádza vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, Slovensko má do roku 2020 k dispozícii značné európske finančné prostriedky na vedu, výskum a podporu inovácií. Aj v minulom programovom období pomohli fondy výrazne zvýšiť úroveň a infraštruktúru slovenskej vedy a výskumu. "Najdôležitejší v súčasnom programovom období je operačný program Výskum a inovácie, ktorý pracuje s rozpočtom vo výške 2,26 miliardy eur.
Na snímke portugalský eurokomisár pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas počas tlačovej konferencie k predstaveniu Bratislavskej deklarácie mladých výskumníkov v Bratislave 19. júla 2016. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Program sa zameriava na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií a na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o 10 %, bude podporených takmer 13 000 podnikov vrátane 1 400 start-upov a vytvorí sa 4 000 nových pracovných miest. Očakáva sa aj zvýšenie počtu výskumníkov na Slovensku o vyše 1 000," vysvetľuje Chrenek.
Slovenskí vedci, spoločnosti a start-upy však môžu významne profitovať aj z celoeurópskeho projektu Horizont 2020 na podporu výskumu a inovácií. Program má rozpočet vo výške 77 mld. eur a zameriava sa na tri hlavné priority: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a zvládnutie spoločenských výziev 21. storočia. Program obsahuje aj finančný nástroj pre malé a stredné podniky, ktorý má pomôcť podnikom vyvinúť inováciu a následne ju úspešne priviesť na trh.
