Mestá a obce využívajú projekty pri verejnom osvetlení
Projekty verejno-súkromného partnerstva vo forme koncesnej zmluvy má zmysel, ak nechcú alebo nemôžu zvyšovať úverové zaťaženie mesta či obce.
Bratislava 24. októbra (TASR) - Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) využívajú samosprávy pri financovaní obnovy verejného osvetlenia. PPP vo forme koncesnej zmluvy má zmysel, ak nechcú alebo nemôžu zvyšovať úverové zaťaženie mesta či obce. Na tom sa zhodli viacerí samosprávni ekonómovia, ktorých oslovila TASR počas 42. konferencie Asociácie komunálnych ekonómov SR, ktorá sa skončila v piatok (21.10.) v Dudinciach.
Handlová začala s rekonštrukciou verejného osvetlenia v roku 2008 tým, že jeho majetok previedla na súkromnú spoločnosť, ktorá v celom meste vymenila osvetlenie a rozšírila ho aj o ďalšie ulice, ktoré predtým neboli osvetlené. „Máme dlhodobú zmluvu, kde splácame záväzok za údržbu osvetlenia, ktoré je na ročnej báze. Darí sa nám lepšie využívať existujúce svetelné zdroje, rozširujeme osvetlenie aj do ďalších ulíc mesta. Majetok sa nám vráti po uplynutí zmluvy a splatením dlhu súkromnej spoločnosti,“ uviedol pre TASR vedúci ekonomického oddelenia mesta Peter Mendel.
Podobný model zvolila aj Krupina, ktorá to považuje po finančnej stránke za pragmatické rozhodnutie. „Mohli sme zrekonštruovať verejné osvetlenie, pričom nám nešli financie do úverového zaťaženia mesta. Iné investičné akcie sme potom mohli riešiť formou úverov,“ dodala pre TASR hlavná ekonómka mesta Marta Murínová. Obnovu osvetlenia môžu samosprávy riešiť aj úvermi, ktoré majú v súčasnosti historicky najnižšie úroky. Tie sú však vhodné skôr pre minimálne zadlžené mestá a obce. „Aj u nás sa diskutovalo o možnosti zmeniť existujúci PPP projekt pri osvetlení na úverové financovanie. Nepristúpilo sa k tomu, pretože z hľadiska zadlženia mesta to nebolo optimálne,“ dodal Mendel.
Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) tri štvrtiny miest a obcí na Slovensku spravujú verejné osvetlenie vo vlastnej réžii. Druhý najväčší podiel na spravovaní verejného osvetlenia má spolupráca samosprávy s externým partnerom. Samosprávy využívajú aj eurofondy na financovanie rekonštrukcie verejného osvetlenia. „Eurofondy sú zaujímavé, keď mestá nemajú vlastné finančné prostriedky vo výške, aby mohli zastrešiť veľké investičné akcie. V Krupine s nimi máme dlhodobo dobré skúsenosti,“ konštatovala Murínová.
V rámci výzvy zameranej na verejné osvetlenie z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast bolo celkovo zaregistrovaných 530 žiadostí o nenávratný finančný príspevok s celkovou výškou 121.223.000 eur. Alokácia výzvy je vo výške 85 miliónov eur. Z dôvodu ukončenia programového obdobia na roky 2007 – 2013 musia byť všetky oprávnené výdavky podporených projektov zo strany miest a obcí uhradené dodávateľom do konca tohto roka.
