Rok 2016 bol pre slovenskú justíciu rokom veľkých legislatívnych zmien
Prezidentka združenia K. Javorčíková pripomenula, že v polovici roka vstúpila do praxe rekodifikácia procesných predpisov v civilnom konaní, pripravená za predošlého ministra spravodlivosti Boreca.
Bratislava 23. decembra (TASR) – Rok 2016 bol pre slovenskú justíciu predovšetkým rokom veľkých legislatívnych zmien. Skonštatovalo to sudcovské združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ). Prezidentka združenia Katarína Javorčíková pripomenula, že v polovici roka vstúpila do praxe veľká rekodifikácia procesných predpisov v civilnom konaní, ktorá pripravená za predošlého ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD).
„Zámer tejto rekodifikácie je nesporne dobrý a potrebný, ale jej uvedenie do praxe spôsobilo sudcom väčšie problémy, ako očakávali,“ uviedla Javorčíková. Okrem iných, šlo podľa nej najmä o stručné a nejednoznačné prechodné ustanovenia, ktoré spôsobili, že sudcovia obdobné veci riešili a riešia rôznym spôsobom, čo spôsobuje medzi stranami právnu neistotu.
ZOJ pozitívne vníma legislatívnu činnosť ministerstva pod vedením novej šéfky Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorá sa prejavila najmä prijatím novely Exekučného poriadku. Sudcovské združenie tiež čaká na novelu statusových sudcovských zákonov, ktorej návrh by mal byť predstavený začiatkom januára 2017. Novela sa pripravuje v spolupráci so Súdnou radou SR, stavovskými organizáciami sudcov a mimovládnym sektorom. „Zasiahne najmä výberové konanie sudcov, ich hodnotenie a z časti aj disciplinárne konania,“ ozrejmila Javorčíková.
Združenie ocenilo zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, ktoré konštatoval prieskum verejnej mienky, ktorý si nechala v roku 2016 vypracovať Súdna rada v spolupráci s organizáciou Via Iuris. „Je to dobrá správa pre justíciu. Zlou správou je, že slovenským súdom stále nedôveruje viac ako 60 percent občanov,“ reagovala Javorčíková. Za zvýšením dôvery ZOJ vidí personálne výmeny na čele justície a odstránenie excesov v ich správaní sa, prijatie podrobnejšieho etického kódexu sudcov a zmeny zákonov, ktoré občania vnímajú ako svoju vyššiu ochranu.
„Na druhej strane Súdna rada nedokázala zriadiť etickú komisiu, ktorá by mohla riešiť etické dilemy sudcov, nezávisle a nestranne posudzovať výkladovými pravidlami etické zásady obsiahnuté v etickom kódexe a prispieť k zjednoteniu judikatúry disciplinárnych senátov,“ podotkla prezidentka ZOJ. Zriadenie etickej komisie by podľa nej prispelo aj k vyrovnaniu sa s kontroverznými a neetickými prejavmi, napríklad bývalého predsedu Najvyššieho súdu, ktoré majú z pohľadu ZOJ stupňujúcu tendenciu.
