Pred 40 rokmi bol zverejnený dokument Vyhlásenie Charty 77

Bratislava/Praha 31. decembra (TASR) - Ani prítomnosť vojakov z vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) na území bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) a ani reštriktívny normalizačný režim zavedený po udalostiach z roku 1968, neumlčal občianske iniciatívy vyhranené voči totalitnému spôsobu vládnutia v ČSSR.

Asi najsilnejším hlasom prehovorila skupina ľudí združená pod názvom Charta 77. Tá pred 40 rokmi 1. januára 1977 vydala dokument Vyhlásenie Charty 77, s podpismi 239 občanov bývalej ČSSR.

Vyhlásenie kritizovalo štátnu moc z nedodržiavania ľudských a občianskych práv. Vedenie bývalej ČSSR sa totiž v roku 1975 zaviazalo podpisom Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe vo fínskych Helsinkách k dodržiavaniu ľudských a občianskych práv. Tie však nielen nezaviedla do praxe, ale aj porušovala. Jedným z príkladov bolo zatknutie členov hudobnej skupiny Plastic People of the Universe.

Autormi vyhlásenia a aj prvými signatármi boli disidenti zoskupení okolo Václava Havla - Ludvík Vaculík, Pavel Landovský, Zdeněk Mlynář, Pavel Kohout a ďalší, ktorí na ňom pracovali od jesene 1976. Medzi signatármi Charty 77 boli aj také československé osobnosti ako Karel Pecka, Jaroslav Seifert, Jan Patočka, František Kriegl, biskup Václav Malý, Petr Uhl, Jiří Hájek a ďalší.

Vyhlásenie sa veľmi rýchlo dostalo za hranice ČSSR. Už 6. januára 1977 zverejnil vyhlásenie francúzsky denník Le Monde. Ďalšie západoeurópske denníky publikovali text Charty 77 o deň neskôr 7. januára 1977. Dokument dostalo aj československé Federálne zhromaždenie a prezidentská kancelária ČSSR.

Ani tvrdá odpoveď štátnej moci voči signatárom nenechala na seba dlho čakať. Tvrdá represia v podobe výsluchov, zatýkania a rôzneho šikanovania odštartovala už 7. januára toho roku. Jedným z medzníkov sa stal 13. marec 1977, keď pri policajnom výsluchu zomrel filozof Jan Patočka, jeden z troch hovorcov Charty 77.

Nezaháľala ani vtedajšia propaganda. Ústredný denník československých komunistov – Rudé právo, označil signatárov za samozvancov, stroskotancov a agentov imperializmu. Vyvrcholenie štátnej propagandy sa uskutočnilo 28. januára 1977, kedy boli do pražského Národného divadla pozvané osobnosti zo spoločenského a kultúrneho života. Mnohé z týchto osobností podpísali takzvanú Antichartu, v ktorej sa dištancovali od názorov chartistov.

Počet signatárov Charty 77 narástol v rozmedzí rokov 1977-1989 na takmer 1900. Asi 25 signatárov - po nátlaku úradov – svoj podpis odvolalo. Charta 77 za 12 rokov publikovala 572 dokumentov. Po páde komunistického režimu sa viacero chartistov dostalo do vysokej politiky. Najvyššie Václav Havel, ktorý sa stal posledným československým a neskôr prvým českým prezidentom.

Chartu 77 podpísalo aj niekoľko desiatok ľudí na území Slovenska, patrili k ním politológ Miroslav Kusý, spisovateľ Dominik Tatarka, spisovateľka Hana Ponická, spisovateľ Milan Šimečka a ďalší.

Na Slovensku okrem chartistov pôsobil aj silný katolícky disent, ktorého vyvrcholením bola sviečková demonštrácia v roku 1988 – najväčší protirežimný protest 80. rokov dvadsiateho storočia.

Charta 77 formálne ukončila svoju činnosť 3. novembra 1992.