Kňaz Július Marián Prachár: Z kostolíka sme urobili kaviareň, aby sme boli bližšie k ľuďom
Chátrajúci kostol svätého Víta v Rusovciach najprv zrekonštruovali a potom v ňom otvorili kaviareň. Dnes už snáď nikto netvrdí, že znesvätili Boží stánok.
Vraj nebolo výnimočné vidieť Vás, ako sa ľudovo vraví, s lopatou v ruke a boli ste príkladom pre ostatných.
Pracovať je snáď celkom bežné a neviem, či je potrebné vnímať moju fyzickú aktivitu ako príklad pre ostatných. Robil som to rád, tešilo ma, že niečo pekné budujeme. Zároveň to bol relax. Ak niekto robí duševne, mal by oddychovať pri fyzickej záťaži a naopak. Ale je pravda, že keď ma tu niektorí ľudia videli, tak sa pridali.
Pomáha Vám pri takýchto činnostiach, že ste kňaz?
To by som nepovedal. Pre niekoho to môže byť pozitívna informácia, iného skôr irituje. Štyridsať rokov totality na nás zanechalo stopu a v niekom ešte stále vyvolávame tie staré pocity nesympatií.
Prostredníctvom Občianskeho združenia VITUS sa okrem zveľaďovania fary a kostolov zameriavate aj na „občianske“ projekty. Už niekoľko rokov napríklad spravujete materskú školu. Prečo?
Naša materská škôlka pomáha rodinám nájsť miesto pre detičky v škôlke, čo dnes nie je také jednoduché. A pre nás je pastorálnym nástrojom, vďaka ktorému sa dostávame bližšie k verejnosti. Ako sa vraví, cez deti je najbližšia cesta k dospelým. Keď rodičia vidia, že ich dieťa je u nás šťastné, učíme ho k niečomu dobrému, je to pozitívny podnet aj pre nich. Sú to malé, postupné krôčiky, ale vďaka nim máme bližšie k ľuďom.
Vaša škôlka je aj pre deti z neveriacich rodín?
Samozrejme. Striktnú čiaru, ktorá kedysi rozdeľovala tých, ktorí chodia do kostola a tých, ktorí nie, stierame. Škôlka slúži aj ľuďom, ktorí možno nemajú ani tušenie o náboženstve. A práve vďaka tomu potom zažívame aj milé chvíle, ako to bolo počas tohtoročnej Svätodušnej nedele, keď sme krstili dievčatko z našej materskej škôlky. Dva mesiace ma prenasledovala otázkou: „Kedy ma už pokrstíš?“ Pripravili sme jej veľkú slávnosť, prišlo veľa detí aj rodičov a bolo to pekné stretnutie dobrých ľudí.
Chodíte pravidelne medzi deti?
Musím sa priznať, že do materskej školy chodím na obedy, takže s deťmi som každý deň, dobre sa poznáme a sme kamaráti.
Dozvedeli sme sa, že teraz ste naplno pustili do ďalšieho projektu a pripravujete sa na služby pre seniorov.
V podstate som k tomu dostal dva stimuly. Jednak od našich starších farníkov a obyvateľov Rusoviec, keď mi vraveli: „Veľa sme toho už spravili na fare, kostole, aj pre deti, aj pre tých, čo majú radi kávu a koláče, ale čo s nami?“
Článok pokračuje na ďalšej strane:
