Jana robí sprievodkyňu umierajúcim: Je morálne predlžovať utrpenie, keď človek už začal umierať?
Na Slovensko sa vrátila, aby priniesla tému láskavého umierania.
Aká je teda podľa vás dobrá smrť?
To môže byť odpoveď na pol hodiny. Dobrá smrť môže byť pre každého niečo iné. Väčšina ľudí sa bojí bolesti a umierania. Multidisciplinárnym paliatívnym tímom sa veľa príznakov pri zomieraní dá zjemniť, pomôcť. Bonusom je, že človek sa má vnímať ako celok. My sa môžeme pokúsiť o dobrú smrť, ale to ešte neznamená, že to vyriešime. V anglickom hospici som zažila odchod mladej ženy, ktorý bol veľmi dramatický. Po jej odchode celý paliatívny tím potreboval opateru a rozoberali sme, ako sme to mohli urobiť lepšie. Vtedy sa nás vedúci lekár opýtal, či sme urobili maximum? Odpovedali sme, že áno. Pacientka to ale takto chcela. Ona bola režisérom odchodu vlastného života a my sme jej len asistovali. Odmietala určité možnosti, ktoré sme si mysleli, že by pomohli. Vtedy sme si uvedomili, že nemôžeme niekomu niečo natlačiť. Čo keď pre neho je lepšie práve toto? Dobrá smrť je proces, ktorý je veľmi individuálny. Pre každého môže znamenať niečo iné.
V spoločnosti sa začalo viac hovoriť o eutanázii. Aký je váš názor?
Je mi ťažko, keď čítam, že v niektorých krajinách sa pretláča eutanázia. Je to pre mňa, ako keď niekto ide bežať maratón a nevie poriadne chodiť. My môžeme hovoriť o eutanázii, ale ešte sme ani nepochopili, čo je to paliatíva. Čo človek naozaj potrebuje. Ja to neodsudzujem. Nemám právo ani odsudzovať človeka, ktorý spácha samovraždu. Jednoducho neunesie všetku ťarchu, ktorú cíti. Poďme sa ale zamyslieť nad tým, prečo človek potrebuje predčasne skončiť so životom. Možno nevie svoju bolesť s niekým zdieľať. Teraz samozrejme nehovorím len o fyzických bolestiach, ale celej ťarche progresívneho ochorenia. Možno, keby sme mali nablízku niekoho, kto nás prevedie aj v náročných otázkach, bola by potreba ukončiť život predčasne menšia.
Ste sprievodkyňa umieraním a smrťou. Ako by ste reagovali, keby vám niekto povedal, že ešte aj z tohto sa dá urobiť biznis?
Je to hlboké nepochopenie témy. Dnes prežívame veľké znecitlivenie. Na každú bolesť máme tabletku, len aby sme niečo necítili. Tragédia našej doby je, že sa bojíme silných pocitov či bolesti. Tým len predlžujeme utrpenie. Mojím zámerom je otvárať najzraniteľnejšie miesta v spoločnosti. Nechcem nikoho nasilu presviedčať. Rada by som ľuďom ukázala rôzne možnosti. Potom je už na každom človeku, čo si vyberie.
