Jana robí sprievodkyňu umierajúcim: Je morálne predlžovať utrpenie, keď človek už začal umierať?

Aký náročný môže byť proces zbavovania sa viny? ]

Moja skúsenosť je, že ľudia potrebujú nabrať odvahu, pozrieť sa na svoje pandorine skrinky. Keď to urobia, zistia, že to nebolo až také hrozné. Keď ste blízko smrti, sprievodca napríklad vo forme kňaza, blízkeho človeka alebo duly, vám môže asistovať pri odvaľovaní balvanov napríklad viny. Práve v blízkosti smrti má človek možnosť spoznať mystérium života. Sprevádzam ľudí pri spomalení. Navigujem ich pri uvedomovaní si pocitov. Držím im napríklad ruku a som len svedkom ich procesov. Dávam im istotu, že v tom nie sú sami. Je dobré na chvíľu prestať počúvať hlavu, ísť do srdca a odhaliť bolesť, ktorú potlačili. S emocionálnou úľavou prichádza aj tá fyzická. Človek, ktorý sa pätnásť rokov nerozprával s príbuznými, potom príde na to, že sa pohádali kvôli hlúposti. Stratili pätnásť rokov zo svojho života. Nie som terapeut. Neanalyzujem ich príbehy. Len ich podporujem v tom, aby si to sami precítil.

Čo v prípade, že senior odmieta jesť?

Páčil sa mi výrok jedného českého lekára. ktorý povedal: „Nezomierame preto, že prestávame jesť. Ale prestávame jesť, pretože zomierame.”  Samozrejme hovorím z medicínskeho hľadiska o koncepte očakávanej smrti. Teda, že moderná medicína už nedokáže vyliečiť chorobu človeka. Dôležité orgány v tele prestávajú fungovať a začína problém s prehĺtaním. Ak sa nasilu snažíme podať stravu, alebo tekutiny niekomu, komu sa už ťažko prehĺta, môžeme mu iba ublížiť. V paliatívnej medicíne zdravotnícky personál má utišovanie prejavov pri zomieraní liekmi, ktoré predpisuje lekár.

Pri chorých ľuďoch vás ale upozorňujú, že ich nemáte rozrušovať alebo nahnevať, lebo sa im začne zle dýchať alebo sa im zvýši tlak. Je tu možné hovoriť o nepríjemných veciach?

V anglickom hospici, kde som päť rokov pracovala, sa presne toto dialo. Kolegyne mi hovorili, len ich prosím ťa nerozplač! Ja som reagovala protiotázkou, čo ak je to to, čo potrebujú? V spoločnosti nie sme zvyknutí prejavovať silné emócie, preto je prirodzené, že sa ich bojíme. Človek nemusí byť terapeut, aby len ostal s rozhnevaným človekom. Je to ako s hnevajúcim sa dieťaťom, keď mu hovoríme, nehnevaj sa. Vlastne mu tým hovoríme, že to, čo prežíva nie je v poriadku. Mojou úlohou je uznať to, čo človek cíti, čím si prechádza. Uznať, že čím si prechádza, je úplne v poriadku. Nesnažím sa to zmeniť, len s tým ostanem v prítomnosti. Nehovorím tu o patológii a psychiatrických diagnózach. Hovorím o obyčajných ľudských pocitoch.

Téma smrti je pre mnohých nepríjemná. Ako sa o nej rozprávať s blízkymi?

Generácia mojich starých rodičov to ešte riešila. Nemali problém povedať, ako si predstavujú svoj pohreb. Môjmu otcovi táto téma tiež nebola príjemná, hoci sa ňou zviditeľňujem na Slovensku už štyri roky. Raz pri strihaní hrozna, po tom čo si niekde vypočul podcast, kde som bola hosťom, mi nahnevaný povedal: „Prosím ťa, čo je na smrti pekné! To čo za hlúposť si povedala?” Najprv som sa potešila, že to vôbec počúval a zamyslela som sa: „Napríklad obrovské pozitívum pri dobrej smrti je to, že ak si celý život mal konfliktné vzťahy a na sklonku života sa tie vzťahy upracú, je to veľká úľava, je to dar.” Chvíľu bol ticho: „Nad tým som nerozmýšľal.”

Ku koncu života prichádzajú strachy a pochybnosti, pocity viny. Čo keď si človek nepraje, aby blízki vedeli o smrteľnej chorobe?

Stáva sa, že príbuzní nevedia, že klient umiera, alebo naopak, príbuzní sú oboznámení, ale zomierajúci je mimo obraz. Samozrejme, že nie je v mojej kompetencii hovoriť čokoľvek o diagnóze, či prognóze, na to je tu lekár. Ja môžem len poskytnúť úvahu, pozvánku na zamyslenie sa nad tým, o čo vlastne prichádzajú, keď chcú z tej situácie utiecť. Väčšinou stačí, keď si overím, ako dotyční rozumejú situácii, v ktorej sa nachádzajú. Aké majú informácie od lekára a čo by chceli vedieť, čo ich zaujíma? Z čoho majú strach? Samozrejme, že to bude bolieť, že je to náročná situácia. Keď sme v strachu, sme v mysli. Keď sme v srdci, sme v dôvere.

Aká je teda podľa vás dobrá smrť? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: