Bianka učí ženy a deti sebaobrane: Aby ste zneškodnili agresora, nemusíte cvičiť s ťažkými váhami

Prečo ste sa začali zaujímať o sebaobranu? Viedli vás k tomu nejaké osobné skúsenosti?

Napriek skúsenostiam so sexualizovaným násilím v mladom veku, ako má veľa žien, ma k sebaobrane paradoxne priviedol strach a pocit bezmocnosti, keď som študovala udržateľný rozvoj na vysokej škole v Kostarike. Časté popiskovanie a narážky na ulici, sledovanie mužmi v aute, nepríjemné rozhovory počas jázd taxíkom a všadeprítomnosť mačiet, otriasli aj mojím sebavedomím a pocitom bezpečnosti.

Nasledovalo niekoľko neúspešných pokusov nájsť pomoc u spolužiakov. Tí tvrdili, že hoci mi ukážu, ako sa pobiť, v zásade mi to na nič nie je, pretože som žena. Našťastie sa čoskoro ozvala jedna trénerka s tým, že máme dať dokopy dievčenskú skupinu a bude nás učiť sebaobranu.

Výučba sebaobrany v celej Latinskej Amerike, ktorá patrí k málo bezpečným zónam sveta, je určite výzva. Ako to prebiehalo?

Páčilo sa mi, že sme neriešili vyslovene hororové scenáre, ale každodenné situácie, kde sme sa chceli alebo potrebovali za seba postaviť napríklad randenie, školské a mimoškolské projekty, obťažovanie na ulici, život v cudzej krajine a kultúre. Bolo to asi prvýkrát, kedy som nepočula, čo všetko nemám robiť, keď chcem byť v bezpečí, čomu a komu sa vyhýbať, ako sa neobliekať, a že si vlastne aj tak nepomôžem, lebo som útla žena.

Práve naopak, na kurze sme prišli na to, že sebaobrana, teda schopnosť postaviť sa za seba, má mnoho podôb a každé telo je schopné nejako sa brániť. Ten posilňujúci efekt bol práve v tom, že som sa naučila nehanbiť sa, keď potrebujem zakričať o pomoc. Necítiť sa trápne, keď mi intuícia hovorí, aby som si dávala pozor. Zvykla som si byť aj pozornejšia na svet okolo mňa.

Ste grafická dizajnérka, čo vás priviedlo k učeniu povzbudzujúcej sebaobrany?

Pocit, ktorý som mala vždy po skončení hodiny. Bol niečím, čo som chcela dopriať ľuďom, ktorých poznám aj nepoznám. V roku 2018 som sa zúčastnila inštruktorského tréningu uskutočneného organizáciou ESD Global v New Yorku a stala sa inštruktorkou. Okrem toho som sa zúčastnila aj tréningu Impact v Londýne, kde sme s tímom tréneriek asistovali pri kurzoch adrenalínovej sebaobrany.

Niekoľko mesiacov som potom vyučovala túto sebaobranu aj na Kostarike. Na jar 2019 som sa vrátila na Slovensko a zrodil sa projekt ZA SEBA. Podľa mňa totiž nie je nič frustrujúcejšie, ako keď cítime bezmocnosť a pociťujeme ju najmä preto, lebo sme neobjavili naše schopnosti.

Veľa ľudí má predstavu, že sebaobrana je o tvrdej fyzickej príprave a bojových technikách. Aká je realita?

V realite väčšinou fyzický stret zväčša trvá niekoľko desiatok sekúnd. Primárne v ňom rozhoduje precíznosť vykonaných úderov, kopov, či iných techník. Dôležitý je tiež moment prekvapenia, rýchla reakcia a vhodne zvolená taktika.

Na zlomenie nosa, ktorým zneškodníte agresora, alebo aspoň získate čas na útek do bezpečia či vyhľadanie pomoci, nepotrebujete drepovať s dvesto kilogramami alebo mať obvod bicepsu päťdesiat centimetrov. Samozrejme, aktívna a vytrvalá práca na silovej a vytrvalostnej kondícii vaše fyzické schopnosti len podporí.

Ste lektorkou povzbudzujúcej sebaobrany. Čo si pod týmto pojmom predstaviť?

Existuje ale viacero druhov sebaobrany. Tá fyzická, ktorá je dôležitou časťou osobnej bezpečnosti je len špička ľadovca, ktorá predpokladá fyzický konflikt. Povzbudzujúca sebaobrana je v skutočnosti súborom viacerých metód ako sa za seba postaviť. Zameriava sa na rôzne prejavy násilia a spôsoby jeho zastavenia.

Kľúčovými témami sú osobné hranice, nastavenie mysle, sebavedomá a asertívna komunikácia, vnímanie okolia a vlastnej intuície, využitie hlasu, najjednoduchšie fyzické techniky sebaobrany a schopnosť vyhľadať pomoc či pomôcť ostatným. Obsah kurzov, ale aj lektorský tím je scitlivený na traumu, pretože sebaobrana, respektíve násilie, vie byť pre mnohých ľudí vysoko citlivá záležitosť.

Cieľom tejto metodológie je, aby existoval taký súhrn emočných, verbálnych a fyzických techník, ktoré sa dokáže naučiť každý človek. Povzbudzuje ho v tom, aby sa za seba postavil, dokázal identifikovať nebezpečné správanie a mal čo najviac informácií na to, aby spravil najlepšie bezpečnostné rozhodnutie pre seba v danej chvíli. Je to jednoduché. Čím viac vedomostí mám, tým lepšie sa môžem rozhodnúť. Ideálne je, keď si to predtým ešte vyskúšam na modelových situáciách.

Uvádzate, že podľa štatistík sa vo viac ako 80 percentách prípadov podarilo ženám prekaziť pokus o znásilnenie, keď sa aktívne bránila. Čomu to pripisujete?

Ľudia, ktorí páchajú sexualizované násilie, si zvyčajne vyberajú niekoho, koho považujú za ľahký terč. Niekoho, kto si ich nevšimne, kto nedáva pozor, je zraniteľný. Niekoho u koho nečakajú odpor, nad kým majú fyzickú alebo mocenskú prevahu. Keď žena zareaguje, je to niečo, s čím útočník nepočíta. Napríklad začne kričať, opisovať útočníka, utekať či fyzicky sa brániť, veľakrát je úspešná. 

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: