Včelár a kňaz Radomír Vařák: Ak chcete naozaj kvalitný med, existuje jedno zásadné odporúčanie

Čo je pre Vás najväčšia včelia záhada? 

Tých je veľa. Napríklad, takzvaný „snubný prelet“ je dodnes zahalený rúškom tajomstva. Je to vlastne rituál, keď včelia matka-kráľovná jediný krát za svoj život vyletí z úľa, doletí na určité miesto, takzvané zhromaždisko, kde ju už čakajú trúdy z rôznych včelstiev, nielen z jej. Najsilnejší jedinci, ktorí sa k nej dostanú, ju oplodnia a spermotéka, ktorú tak získa, jej vystačí na celý život. Potom sa vracia do úľa a okolo päť rokov je tu schopná klásť vajíčka, čo je v lete, mimochodom, veľmi intenzívna činnosť, keďže jedna včela sa dožíva len okolo štyridsať dní. Odpozorované máme, že „snubný prelet“ sa väčšinou udeje popoludní a za pekného počasia, ale všetko ostatné zostáva záhadou. Prečo je zhromaždisko práve tam, kde je? Kto ho vyberie a podľa čoho? Ako sa o ňom dozvedia všetci aktéri? Ako je možné, že matka presne vie, kedy a kam má doletieť? Máme ešte toľko nezodpovedaných otázok a tajomstiev!  

Za objasnenie niektorých stránok života a správania včiel bola udelená dokonca Nobelova cena. Jej nositeľ odhalil aj tajomstvo takzvaného „tanca včiel“. Čo to vlastne je? 

Je to jeden zo spôsobov ich komunikácie. Včely sa navzájom dorozumievajú bzukotom, vibráciami na včelích plástoch, tykadlami, a ako zistil profesor Karl von Frisch z Viedne, aj tancom. Je to rituál, ktorým včela, keď objaví potravu, odovzdáva o tom informáciu ostatným. Ak je miesto blízko, tanec na pláste v úli je jednoduchší, ale ak je cesta dlhšia a komplikovanejšia, včela predvádza zložitý, takzvaný osmičkový tanec. Videl som ho na vlastné oči, je to veľmi pôsobivé. Týmto pohybom, ktorý je orientovaný na slnko, dokáže ostatné včely, tak dokonalo inštruovať, že keď vyjdú z úľa, presne vedia, ktorým smerom majú letieť a dokonca aj to, v akej vzdialenosti sa kvety s nektárom nachádzajú.  

O kvetoch sa tiež vraví, že sú krásne farebné práve kvôli včelám. Je to pravda?   

Určite aj včelám vďačíme za pestrofarebnosť prírody. Kvety svojou farbou totiž lákajú hmyz, ktorý im musí pomôcť s opelením, no a nektár produkujú tiež práve preto, aby k sebe privábili včely.

Aké vlastnosti, schopnosti na nich obdivujete najviac?  

Treba povedať, že včely medonosné sú sociálny hmyz, to znamená, že samé by nedokázali prežiť, musia byť súčasťou organizmu, rodiny. Ich spoločenstvo tvorí matka, robotnice a trúdy, pričom každý v ňom má svoje nezameniteľné miesto. Je obdivuhodné, že včela v každom období svojho života postupne plní rôzne úlohy a vždy presne vie, kde je práve jej miesto a čo má robiť. Keď sa narodí je upratovačka, potom je krmička, potom pracuje na stavbe voskového diela, potom je strážkyňa úľa. Až v polovici svojho života, čo je asi dvadsať dní, vylieta von, stáva sa z nej takzvaná lietavka a jej úlohou je prinášať do úľa nektár, peľ, vodu či propolis. 

Na štyridsať dní života je to naozaj slušný výkon. Takže prirovnanie „usilovný ako včela“ nie je vôbec nadnesené!? 

To určite nie. Včely lietavky sa doslova upracujú, väčšina z nich zomiera na prepracovanosť. Nedá sa to však povedať o všetkých členoch ich spoločenstva. Trúdy nie sú prispôsobené na to, aby chodili zbierať nektár, nemusia pracovať ani v úli a dokonca sa nechávajú od včiel kŕmiť. Ich jedinou úlohou je, podieľať sa na oplodnení včelej matky a zabezpečiť tak ďalšie potomstvo. Ale koncom leta, keď sú už nepotrebné a z úsporných dôvodov pred zimou, ich robotnice z úľa vyženú. Sú tak vlastne odsúdené na smrť, príroda je v tomto smere nekompromisne racionálna. 

Súhlasíte s tým, že včelie spoločenstvá sú pre človeka nielen fascinujúce, ale môžu byť aj inšpirujúce?

Článok pokračuje na ďalšej strane: