Kúpili banícky dom a v podlahe našli poklad. Beata s manželom našli v Štiavnici poslanie aj pokoj v duši

Nakoniec ste žiadny z domov nepredali, prečo?

Vložili sme do toho veľa energie, času a hlavne, keď tam necháte kus seba, máte k tomu silný vzťah. Začali sme vnímať celý priestor a nechceli sme oddeľovať domy od seba ani od prírody. Tým, že sme nadviazali na výnimočný charakter baníckych domov v Banskej Štiavnici, otvorili sa nám dvere ku mnohým iným umeleckým, remeselným a historickým projektom. Zároveň sme spoznali veľa lokálnych ľudí, ktorí s nami dodnes spolupracujú.

Po rekonštrukcii domov sme sa začali venovať zúrodňovaniu pôdy, ktorá bola nehostinná a nedalo sa tu nič dopestovať. Obnovovanie pôvodnej vidieckej výsadby na vulkanickej pôde je naozaj vydreté. Celé úsilie o kultivovanie však dáva zmysel, až keď v priestore žijú ľudia a prinavráti sa tam opäť život. Po ôsmich rokoch sme chceli využiť potenciál miesta v tesnom obkolesení prírodou a preto som sa začala naplno venovať pripravovaniu akcií - viacdenných seminárov, zážitkových kurzov, workshopov. Poňala som to ako spôsob, ako zviditeľniť a podporiť vnímanie hodnoty tristoročných baníckych stavieb a regiónu Banská Štiavnica.

Majú podľa vás Slováci vzťah k histórii?

Myslím, že sa stále málo ľudí pozerá na kultúrno-historickú alebo aj umelecko-remeselnú hodnotu takýchto stavieb. Nikto nás to nenaučil. A nie je to otázka peňazí, ale vnímania hodnôt. Už dlhšiu dobu skúmam výnimočne zachovalú oblasť v Anglicku s podobným príbehom ako má Banská Štiavnica. Nazýva sa Cotswolds, asi dve hodiny juhozápadne od Londýna. Predstavte si nádherné centrum Banskej Štiavnice, ale na území päťkrát rozsiahlejšom ako celý okres Banská Štiavnica. Príbeh je veľmi podobný Štiavnici, tiež má korene 300 až 400 rokov v minulosti. Chovali tu ovce. vychádza z hospodárskej zlatej éry. Ovčie rúno malo vtedy cenu zlata či striebra. V tomto období bol Cotswolds bohatší ako Londýn. Rovnako ako Štiavnica, bola kľúčová pre financovanie Viedne.

Dnes je Cotswolds výkladná skriňa anglického vidieka. Architektúra tejto oblasti je veľmi zachovalá a zjednotená v celom regióne. Prešla som desiatky dedín a snažila som sa pochopiť, čo je podstata toho, že sa im to podarilo zachovať a stále udržať veľmi ucelené, rešpektujúce tento osobitý architektonický štýl. Každá reštaurácia, ubytovanie či nová výstavba, verejná budova, všetko bez výnimky bolo v súlade s miestnou architektúrou. Napriek rôznym obdobiam, modernej architektúre či technológiám dokázali zachovať ucelenosť po stáročia.

Je to pre každého, kto sa venuje tradičnej architektúre, veľká inšpirácia. Dopriala by som návštevu tohto regiónu každému, kto sa venuje obnove pôvodných stavieb, napríklad aj ľuďom z verejnej sféry. Je to krásny príklad, ako to môže vyzerať, keď rešpektujeme dedičstvo z minulosti a nevnímame ho ako záťaž, ale ako výnimočnosť. Samozrejme, takéto oblasti sú aj v iných krajinách. Aj ja sa posúvam v mojom bádaní.

Čo ste sa vďaka tomuto projektu naučili?

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: