Vypadni, ty sem nepatríš, povedala mu učiteľka na olympiáde. Braňo z Detvy dnes zlepšuje Rómom životy
Branislav Oláh dnes zlepšuje životy iných.
Pochádza zo stredoslovenskej obce Detva, rovnako, ako aj jeho otec Ľudovít. Matka Agnesa sa narodila v roku 1936 v Hriňovej. Branislav Oláh je novinár, spisovateľ, bloger a sociálny pracovník, ktorý má osem súrodencov s veľkým vekovým rozostupom. Najstaršia sestra sa narodila v roku 1952. Najmladší je práve on, pamätník narodený 13. augusta 1974.
Do dediny? Len vo vyhradenom čase
Vo svojej tvorbe sa okrem iného venuje téme druhej svetovej vojny a rómskemu holokaustu. Aj preto, že je to súčasť rodinnej histórie, ktorú vníma veľmi emotívne. Obaja rodičia boli počas vojny v období dospievania a otec mu zvykol o vtedajšej dobe rozprávať. Pred vznikom Slovenského štátu sa značná časť rómskej komunity živila hudbou a hraním na hudobné nástroje. Venovala sa kováčskym prácam či pastierstvu.
Hovorilo sa, že každý Róm mal svojho gazdu a vychádzali spolu dobre. Počas existencie Slovenského štátu sa ale všetko zmenilo. Viaceré z ich práv boli oklieštené. Prístup do obce mali iba vo vyhradenom čase, v ktorom si mohli ísť nakúpiť. Okrem iného nemali povolený chov psov, nemohli chodievať do kina. Kvôli obmedzeniam prišli o príležitosti zarobiť si na živobytie. Situáciu začali zneužívať aj gazdovia, ktorí Rómom za robotu nedávali plácu, iba jedlo za odrobený deň. Aby rodiny prežili, museli pracovať aj ženy a deti. V mnohom sa tieto nariadenia podobali na zákony prijaté proti židovskému obyvateľstvu.
Jeden z bratov sa domov nevrátil
Starý otec z matkinej strany sa živil ako podomový obchodník s džbánmi a sklenými výrobkami. V očiach režimu bol ale považovaný za osobu bez práce, a preto bol internovaný v pracovnom tábore v Ilave. Neskôr ho presunuli do Hanušoviec nad Topľou, kde sa za tvrdých podmienok podieľal na budovaní železničnej trate Strážske – Prešov. Dozorcovia robotníkov mohli svojvoľne trestať palicovaním a za dvanásťhodinové zmeny dostávali iba veľmi skromnú stravu.
Po návrate pôsobil v partizánskej skupine a so svojimi bratmi sa zúčastnili aj Slovenského národného povstania. Dvaja z nich, Mikuláš a Jozef, boli predtým príslušníkmi slovenskej armády. Po ústupe povstalcov do hôr padli do zajatia. Pravdepodobne išlo o Mauthausen. Jozef tam v ťažkých podmienkach nakoniec zomrel. Mikulášove rozprávania z tohto obdobia spracoval pamätník do krátkej novely s názvom Zápisky o smrti a živote.
Z chatrčí do murovaných domov
Článok pokračuje na ďalšej strane:
