Na Slovensku máme smutné oči, hovorí uznávaný etikoterapeut Vladimír. Trvalé šťastie nezískame zvonka
Jeho cieľom je, aby sa každý stal terapeutom sám sebe.
Šéf v robote ma nahneval. Mám sa zastaviť, sledovať svoje vnútorné procesy a zisťovať, prečo sa to stalo?
Že nás môže niekto nahnevať, je len bludné presvedčenie. Nikto nemá nad nami takú moc. Sme také mocné bytosti, že si na to vystačíme sami. Ak však máme presvedčenie, že nás môže niekto nahnevať, stávajú sa z nás obete. V prípade, že niekto môže toto s nami urobiť, má nad nami obrovskú moc. Vtedy sme bezmocní, čiže bez moci, strácame svoj zdroj. Dôsledkom toho je bolesť, utrpenie, nehody a choroby. Asi je dobré opýtať sa, čo je príčinou toho, že je teraz vo mne hnev. Hnev je dočasná emócia. Keď sa na ňu zameriam, môžem ju pozorovať.
Ako keď sa dieťa hodí v obchode o zem, lebo chce bábiku. Vy ho chvíľu pozorujete a získate odstup. Potom prídete a objímete ho. To, čo naozaj chcelo, bola láska a pozornosť. Lebo kam ide pozornosť, tam ide energia. Pomocou etikoterapie prestanete vidieť dobrých a zlých ľudí. Uvidíte iba šťastných a trpiacich. Keď som plný energie, môžem ju odovzdávať, lebo jej mám prebytok. Môžem sa o ňu podeliť s tými, ktorí ju teraz nemajú. To sú všetci tí agresívni. Kričia, lebo trpia. Strach a bolesť vám spôsobujú utrpenie. Keď niekomu odovzdám energiu, uvoľní sa. Keď sa človek uvoľní, zmení sa jeho stav bolesti.
Ako správne žiť, aby sme mohli správne zomrieť?
Všetko, čo je vonku, sa mení. Je to vibrujúca a premenlivá energia. More bude vždy morom, len jeho vlny, hustota či hĺbka sú rôzne. Človek môže mať trvalé hodnoty, ktoré v ňom pretrvávajú, nech sa nachádza kdekoľvek, s kýmkoľvek a robí čokoľvek. Zem vytvára jedno veľké geomagnetické pole, ktoré nás chráni pred ultrafialovými lúčmi a tak ďalej. Sú tam aj ďalšie formy ochrany, ktoré prepúšťajú len to, čo nás podporuje. Každý energetický predmet má takéto informačno-energetické pole.
Telo je podobne ako zem menším toroideálnym poľom. Prúdi v ňom energia a nekončí sa našim fyzickým telom. Dalo by sa to pripodobniť k wifi routeru a mobilnému telefónu. Naše myšlienky nie sú len v našom tele, ale aj jemnohmotnom poli okolo nás. Keď si priložíte ruku k telu, vyžaruje z nich teplo čiže energia. Základným omylom človeka je, že sa stotožňuje len s fyzickým – hrubohmotným telom a nepracuje s jemnohmotnými energiami. My všetci ale tvoríme so zemou jeden veľký živý organizmus a sme navzájom prepojení.
Existuje veľa úžasných dokumentov, ktoré to ukazujú. Napríklad morský prúd okolo Antarktídy, ktorý jediný nemá pevnú prekážku v ceste, je hýbateľom vôd v oceánoch. Vytvára Golfský a Severoatlantický prúd, ktoré ovplyvňujú zmenu podnebia, napríklad aj také kvitnutie čerešní v Japonsku. Cyklus morských prúdov sa každoročne opakuje a celá príroda je postavená na cykloch, prúdení a recyklácií. Aj my sme recykláty. Vodu, ktorú vypijeme, jedlo, ktoré zjeme, vzduch, ktorý dýchame, cez seba zrecyklujeme. Prijímame a odozdávame energiu, aby sme boli v rovnováhe. Keď nie sme v súlade so svojimi a s prírodnými cyklami, nastáva chaos. A chaos je vždy utrpenie.
Na záver skúste, prosím, čitateľom poradiť jednoduché cvičenie, ktoré môžu robiť každý deň.
Stačí, keď si ráno po zobudení zatvoria na desať minút oči a povedia si: „Som šťastný, že som sa zobudil a ďakujem, za to, že som človek.“ Keď dáte hodnotu tomu, že ste človek, tak sa vo vás automaticky začnú prebúdzať sily, ktoré budú vo vás chcieť rozvíjať ľudskosť. Byť ľudský znamená žiť v symbióze s ostatnými formami života, čiže byť sociálny, pozorný, láskavý, súcitný a žiť s úctou k ostatným aj k sebe.
