Aj keď ste dobrí, hanbíte sa. Syndrómom podvodníka trpia mnohí, podľa odborníčky treba urobiť jednu vec
Problémy sú tu na to, aby sa riešili, nie na to, aby nevznikali, hovorí psychologička Lenka Pavuková-Rušarová.
Správanie ľudí s impostor syndrómom je neisté, často tvrdo a veľa pracujú alebo, naopak, prokrastinujú a vyhýbajú sa situáciám, v ktorých by mohli byť vystavení nejakému výkonu. „Pointa je, že sa dotyčný domnieva, že nie je taký dobrý, ako si druhí o ňom myslia,“ približuje Pavuková-Rušarová v jednej z epizód podcastu Nevyhorení.
V dôsledku tohto nastavenia sa potom boja, že by ich mohli druhí odhaliť. Nemajú totiž svoj úspech zvnútornený, necítia ho. Preto sa to aj volá syndróm podvodníka, človek, ktorý ním trpí, má pocit, akoby ostatných podvádzal.
Ak sa mu aj niečo podarí, má z toho zmiešané pocity. Pokiaľ dostane pochvalu, môže mať napríklad vzápätí obrovský strach z toho, že vzbudil obrovské očakávania, alebo zvykne mať pocit, že to, čo urobil, nie je naozaj také dobré a druhí ho chvália len preto, lebo ho majú radi a nechcú mu ublížiť.
Problém na sociálnych sieťach
Podľa Pavukovej-Rušarovej tkvie riziko rozvoja syndrómu aj v tom, že sa dnes čoraz viac zväčšuje rozdiel medzi realitou a tým, ako sa navonok prezentujeme.
„Práve preto si myslím, že je impostor fenomén dnes medzi ľuďmi taký populárny, že o ňom rozprávajú a že sa s ním identifikujú, lebo on presne toto zachytáva, že sa navonok nejako tvárim a vnútri v skutočnosti viem, že to tak celkom nie je,“ vysvetľuje psychologička.
Trpia ním slávni aj úspešní
O pochybnostiach o svojom úspechu prehovorilo už dokonca viacero svetovo známych osobností.
Keď sa Michelle Obamovej pri návšteve dievčenskej školy v severnom Londýne v roku 2018 pýtali, aké je byť vnímaná ako symbol nádeje, bývalá prvá dáma podľa BBC odpovedala doslova: „Stále mám trochu syndróm podvodníka. Zdieľam to s vami, pretože všetci máme pochybnosti o svojich schopnostiach, o našej moci a o tom, čo tá sila je.“ O impostor syndróme hovorí aj v nasledujúcom videu.
Popri nej trpí imposter syndrómom aj slávny americký herec, producent a režisér Tom Hanks. V rozhovore pre NPR k filmu Hologram pre kráľa z roku 2016 povedal, že pochybovanie o sebe samom je „napínavý akt, ktorým si všetci prechádzame“.
„Sú dni, keď viem, že zajtra o tretej popoludní budem musieť dodať určitú mieru emocionálneho ‚materiálu‘, a pokiaľ to nedokážem, možno ma pristihnú pri predstieraní. A keď ma pristihnú pri predstieraní, to je potom proste súdny deň,“ zveril sa.
Do tretice pochyby o sebe zažíva na vlastnej koži aj herečka Emma Watsonová, ktorá sa preslávila už ako jedenásťročná, keď stvárnila Hermionu vo filmovej sérii Harry Potter. Po posledných premiérach filmu, ktorých sa osobne zúčastnila, sa podľa vlastných slov cítila, akoby tam nepatrila. O svojich pocitoch prehovorila aj pre britský Vogue, ktorému povedala, že nechápe, prečo sa jej dostalo uznania za jej herecké nadanie.
Každý z nás, známy aj neznámy, môže však z nepríjemného začarovaného kruhu vystúpiť. Ako na to? Odborníčka prináša nasledovné tipy.
Ako vystúpiť zo začarovaného kruku
Článok pokračuje na nasledujúcej strane.
