Aj keď ste dobrí, hanbíte sa. Syndrómom podvodníka trpia mnohí, podľa odborníčky treba urobiť jednu vec
Problémy sú tu na to, aby sa riešili, nie na to, aby nevznikali, hovorí psychologička Lenka Pavuková-Rušarová.
Jedným z kľúčov, ako sa s impostor syndrómom popasovať, je spoznať samého seba a odfiltrovať zo svojho života neprimerané očakávania.
„Môžem byť napríklad presvedčený o tom, že byť priemerný je nedostatočné a to ma potom ženie k tomu, že musím vo všetkom excelovať . Jasné, že chceme byť v niečom výnimoční, no ak niekto nemá toleranciu k tomu, že v niektorých veciach môže byť aj priemerný, a presvedčenie o potrebe výnimočnosti používa paušálne aj na situácie, kde nemá šancu byť výnimočný, tak mu to škodí,“ hovorí Pavuková-Rušarová.
„Keď to človek dokáže rozoznať, pozná sa a vie, že má tendenciu od seba očakávať až príliš, toto poznanie mu môže trošku zrelativizovať to, ako vyhodnocuje situácie a nakoľko sa cíti so sebou nespokojný a nakoľko je úzkostný,“ dodáva psychologička. Pomôcť môže aj to, ak sa prestanete porovnávať s okolím a vo svojich obavách, pochybách a strachoch sa nebudete príliš cykliť. Stačí si ich uvedomiť a radšej sa oceniť za to, čo sa vám podarilo.
Dovoľme si robiť chyby
V neposlednej rade vám s impostor syndrómom pomôže vyrovnať sa aj prijímajúco nastavené prostredie. Ak ste napríklad v práci v menšine a nemáte také privilégiá ako iní, budete sa veľmi pravdepodobne cítiť neisto, čo v konečnom dôsledku ovplyvní vašu výkonnosť.
„Takíto ľudia často aj vyhoria, pretože ten konštantný sebamonitoring, či som dosť dobrý, ako som zapôsobil, a stres z toho, že sa nemôžem úplne uvoľniť a byť sám sebou, to je dosť veľká emočná záťaž. Ľudia, ktorí sa takto cítia, robia zároveň často aj nejakú nadprácu, lebo majú pocit, že musia niečo dobehnúť a dokázať ostatným,“ približuje Pavuková-Rušarová.
Že takýto fenomén existuje, by sme si teda mali byť vedomí aj v rámci organizácií, a mali by sme podľa slov psychologičky vytvárať firemnú kultúru, ktorá je otvorená voči skutočnosti, že ľudia môžu byť aj zlyhávajúci a môžu robiť chyby. „Problémy sú tu na to, aby sa riešili, nie na to, aby nevznikali… Ak panuje na pracovisku takáto atmosféra, môžu sa potom cítiť podporení aj ľudia prežívajúci väčšiu neistotu,“ uzatvára psychologička.
