Mama zachránila sestru, ostatných poslal Mengele do plynu. Alexander vie, na čom v živote skutočne záleží

Alexander Štrba sa narodil 18. októbra 1946 v Nových Zámkoch v rodine Sándora Štrbu a Heleny Štrbovej, rod. Herzovej. Obaja rodičia pochádzali z Nových Zámkov. Vyrastal spolu s mladším bratom Róbertom a boli vychovaní v katolíckej viere.

Mamička Helena pochádzala zo židovskej rodiny a až do leta roku 1944 žila s rodičmi a dvomi mladšími sestrami Anči a Katkou. Stará mama z otcovej strany bola vážne chorá a chcela sa ešte dožiť synovej svadby. Preto Helena krátko po návrate z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau konvertovala na katolícku vieru a rodičia sa zosobášili. Otec prežil vojnu v rumunskom mestečku Erdély. Po vojne pracoval v textilnom priemysle. 

Záchrana v poslednej chvíli

V máji v roku 1944 bolo pre Židov v Nových Zámkoch vytvorené geto, kam sa mamičkina rodina musela presťahovať a odtiaľ boli po mesiaci presunutí do tehelne. Dňa 14. júna 1944 ich naložili do transportu a odviezli do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Mamička Helena mala v tom čase 22 rokov, jej sestra Anči 19 a najmladšia Katka iba 8 rokov. „Keď ich Mengele sortíroval naľavo a napravo, tak sestra hovorila, aby zostali s rodičmi spolu. [Moja] mama ju v poslednej chvíli chytila a pritiahla ku sebe. Takto sa zachránili, lebo rodičov a malú Katku hneď brali do plynovej komory,“ vysvetľoval Alexander. 

Po návrate z Osvienčimu v roku 1945 našli sestry svoj rodičovský dom obsadený cudzími ľuďmi. Kým sa ich pôvodný dom uvoľnil, dostali pridelený náhradný byt. Po vojne sa veľa Židov rozhodlo odísť do Izraela, medzi nimi aj mamičkina sestra, ktorá sa usadila v kibuci. Prvé dieťa jej zomrelo a ona bola presvedčená, že sa to stalo preto, lebo Alexandrova mama konvertovala zo Židovstva na katolícku vieru. To malo za následok zhoršenie vzťahu medzi sestrami a na niekoľko rokov dokonca prerušili kontakt. Anči sa potom v Izraeli narodili dve deti a vzájomný vzťah sestry obnovili po niekoľkých rokoch. Počas života boli dvakrát na návšteve v Nových Zámkoch, Alexandrova rodina však Izrael nikdy nenavštívila, hoci to vždy bola Alexandrova túžba. 

Hral sa na učiteľa, aj sa ním stal

Detstvo mal Alexander spokojné a šťastné. Otec bol prísny. „Mama bola fantastická. Všetko pochopila, všetko sme jej mohli povedať.“ Spolu s mladším bratom Róbertom mali radi futbal, v zime sa chodievali korčuľovať. „V zime bola najlepšia hra na učiteľa. Samozrejme, ja som bol vždy učiteľom a aj som sa stal učiteľom a brat tak isto.“

Alexander veľa pomáhal mame, brat trávil viac času s otcom. Rád pracoval v záhrade a často chodili na výlety. „Žili sme ako katolícka rodina, navštevovali sme kostol, bolo prvé prijímanie. Nezáleží na tom, kto je akého vierovyznania, ale aký je človek,“ myslí si pamätník. Maďarské revolučné udalosti v roku 1956 v rodine sledovali, s otcom počúvali rádio Slobodná Európa. Ťažko to prežívali, on ako 10-ročný chlapec tiež. Rodičia vedeli, že ide o nespravodlivú agresiu proti Maďarsku. Po absolvovaní základnej školy na Andovskej ulici navštevoval gymnázium, kde maturoval v roku 1967.

Na námestí zbadal tanky

Článok pokračuje na ďalšej strane: