Mama zachránila sestru, ostatných poslal Mengele do plynu. Alexander vie, na čom v živote skutočne záleží
Teraz píše historické knihy o Nových Zámkoch.
Na námestí zbadal tanky
Po maturite nastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na učiteľský odbor maďarský a nemecký jazyk. Čoskoro sa oženil s o tri roky staršou knihovníčkou a veľmi túžil po dieťati. S manželkou spoločne zdieľali lásku ku knihám aj k hudbe. Otec so sobášom veľmi nesúhlasil, keďže Alexander nemal ešte ani 21 rokov a študoval. V roku 1968 sa im narodil prvý syn Sándor. Školu nedokončil, venoval sa synovi.
Na 21. augusta 1968 si Alexander spomínal veľmi dobre. Jeho syn mal 3 mesiace a išiel pre neho kupovať sušené mlieko Sunar do lekárne. Na námestí uvidel stáť tanky a až po príchode domov sa z rádia dozvedel, čo sa stalo. Veril Dubčekovi, a preto boli nasledujúce roky Husákovej normalizácie pre neho veľkým sklamaním.
Krátko pracoval na rôznych miestach, vždy len zopár mesiacov. Takto učil v obci pri Nových Zámkoch v Milanovciach (dnes Veľký Kýr) a chvíľu bol zamestnaný i v banke. V roku 1971 sa prihlásil na Pedagogickú fakultu v Nitre, kde pokračoval od druhého ročníka v učiteľskom odbore maďarčina – nemčina. Po ukončení štúdia začal učiť na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom vo Dvoroch nad Žitavou. Tu pôsobil ako učiteľ až do roku 1988. Popri zamestnaní sa opäť vrátil na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského a dokončil štúdium v aprobácii pre učiteľstvo na stredných školách. Atmosféra na škole, kde učil, bola dobrá a to aj napriek autokratickému spôsobu riadenia škôl. Politike sa na pôde školy nevenoval, nebola to téma ani medzi kolegami.
Začal objavovať históriu rodného mesta
Glasnosť a perestrojku vnímal pozitívne a dúfal, že po Brežnevovej ére nastanú pozitívne zmeny. Tie naozaj nastali v novembri 1989. Hoci on sa na demonštráciách nezúčastňoval, jeho deti, Sándor a Titanila, vtedy vo veku vysokoškolákov, tam chodievali. Najmladší syn Attila mal ešte len 9 rokov. Veľmi im fandil, hoci mal o ne strach. Zakrátko však prišlo sklamanie, neschvaľoval rozdelenie Československa. Obdobie mečiarizmu vnímal ešte horšie, ako predchádzajúcu éru socializmu.
V roku 1988 sa rozhodol, že odíde z pedagogickej praxe a zamestnal sa v novozámockom múzeu Jána Thaina. Tu sa začal venovať histórii Nových Zámkov a prvýkrát si uvedomil, akú bohatú históriu má jeho rodné mesto a on o nej vlastne nič nevie. Riaditeľ múzea však nevnímal jeho bádanie pozitívne. Pri príležitosti 300. výročia vydania Výsadnej listiny pre novozámocký hrad Alexander zostavil malú brožúru a zorganizoval výstavu. Na nej chcel túto brožúru predávať, riaditeľovi sa to však nepáčilo a nahnevaný Alexander nakoniec všetky brožúry rozdal. Nakoniec po troch rokoch opäť zmenil zamestnanie a vrátil sa ako pedagóg na školu, v ktorej v minulosti učil.
O svojich inováciách prednášal aj v zahraničí
Článok pokračuje na ďalšej strane:
