Studnička je základ života, učil ho otec. Politický väzeň Anton vybudoval v Karpatoch niečo nádherné
Anton Tomík bol človek s neobyčajným príbehom. Utiekol z komunistického lágru, prekonal zranenie aj šikanu režimom a v Malých Karpatoch svojpomocne budoval studničky s pitnou vodou. Na jeho odkaz dnes nadväzujú dobrovoľníci.
Už druhý rok sa stretli, aby sa postarali o studničky v Malých Karpatoch. Tentoraz si vytýčili za cieľ opraviť tok zanedbaného Máriinho prameňa. Skupina dobrovoľníkov, ktorú zorganizoval Vladimír Holina, sa v lese nad Peknou cestou stretla hneď zrána a vydali sa na studňu, kde pracovali niekoľko hodín.
Anton a sedem studničiek
Studnička Máriin prameň vznikla už pred viac ako sto rokmi. V roku 1900 k nej vytvorili takzvaný mileniálny kameň, ktorý ju zdobí dodnes. Počas druhej svetovej vojny sa však tok studne veľmi znečistil, vojaci si tam dokonca zvykli prať svoje šaty. Obrat k lepšiemu nastal až koncom 70. rokov, keď sa o Máriin prameň začal starať Anton Tomík - výnimočný muž s neobyčajným životným príbehom. Tomíkovi sa podarilo v Rači kompletne vybudovať sedem studní, ktoré priebežne upravoval a čistil až do 90. rokov, keď mu Mestské lesy Bratislava zamedzili vstup do lesa autom. Povedali mu, že o studničky sa bude môcť starať, až keď vyhrá výberové konanie, no žiadne nikdy nevypísali.
„Z úcty k pánovi Tomíkovi a zo sklamania z prístupu mesta, ktoré sa o tieto studničky nestará, akurát v ich okolí ťažia stromy, som sa rozhodol, že treba pokračovať v jeho tradícii,“ hovorí Vladimír Holina.
Už na jar 2023 Vladimír s priateľmi vyčistili upchatú studničku Zbojníčka a obnovili jej tok. Postupne by sa chceli postarať aj o ďalšie karpatské studne.
„Chceli by sme, aby vznikla stabilná komunita ľudí, ktorá chodí nielen sa do lesa bicyklovať a jesť v bufetoch, ale ktorá si všíma a vníma aj tieto studničky a chcú sa o ne starať. A zdá sa, že to funguje, už v tejto chvíli sa ku mne pridalo veľa kamarátov, ich ženy a dokonca deti,“ konštatuje Vladimír. Šesť zo siedmich studní, ktoré Anton Tomík s rodinou čistil a upravoval, podľa neho dodnes existuje a v prípade, že sa priebežne udržiavajú, mala by z nich celoročne tiecť pitná voda.
Nepredstaviteľná drina
Celý príbeh sa začal písať v 70. rokoch, vo chvíli, keď sa pán Anton Tomík pri jednej z račianskych studničiek náhodne stretol s pracovníkom Štátnych lesov SR. Otec Antona odmalička učil, že studnička v poli je základ života a on chcel zanedbané studne v horách zveľadiť a zachrániť.
Dohodli sa, že ak mu podnik dodá všetko potrebné, o studne sa postará. Do starej račianskej horárne krátko nato umiestnili zásoby cementu a ďalší materiál mu zakaždým dovážali priamo k studni.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
