Starkí skončili v masovom hrobe, mama dráždila Slovákov tmavšou pleťou. Eva našla šťastie v novom svete
Americká Slovenka Eva Derman sa presadila v oblasti molekulárnej biológie, teraz je predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.
Eva Derman sa narodila v Leviciach v roku 1947. S rodičmi však žila odmalička v Šahách, ktoré patrili cez vojnu k Maďarsku. Pamätníčkini rodičia sa tam presťahovali ale až po vojne.
Jej starých rodičov zavraždili počas druhej svetovej vojny
Evin otec sa narodil v júni 1913 a vyrástol vo Veľkých Kostoľanoch. Pôvodne sa volal Tibor Zilberer a zmenil si meno na Sivák niekedy v čase, keď sa Eva narodila. Tiborov otec pracoval ako obvodný lekár. Patril medzi prvú generáciu Židov zo Slovenska, ktorí vyštudovali v Budapešti. Rodina pochádzala pôvodne z okolia Serede a Hlohovca.
Starí rodičia z otcovej strany boli počas 2. svetovej vojny zavraždení a skončili v masovom hrobe, odkiaľ ich Evin otec exhumoval. Pravdepodobne to bolo v Hodruši-Hámroch v októbri 1944. Dovtedy mali prezidentskú výnimku. Doktorov po začiatku vojny prepustili a preradili na iné miesta a starí rodičia preto skončili v Hodruši. Tam nepoznali veľa ľudí a nešli sa skryť, a tak ich chytili a zavraždili. Otcova sestra Edita Kaldor bola v koncentračnom tábore, neskôr v pracovnom tábore a spolu s manželom tieto útrapy prežili a emigrovali do Ameriky.
Pamätníčkina matka sa narodila v júli 1923. Pochádzala z Veľkých Levárov a za slobodna sa volala Alica Hásová. Starý otec sa narodil v Čechách a bol lekárom, ktorý pracoval pre štátnu poisťovňu vo Veľkých Levároch. Stará mama, za slobodna Jelínková, bola krajčírka. Pochádzala z Pezinka, kde mali jej rodičia na námestí veľký obchod, odkiaľ zásobovali aj Pezinský zámok.
Obidve rodiny patrili k tzv. neológom a Eva nevie, nakoľko boli pobožní, ale kým boli deti malé, dodržiavali kóšer zvyky. Evin otec ovládal hebrejčinu, ale vedel aj po francúzsky, nemecky, anglicky a maďarsky. Nikto v rodine ale neovládal jidiš.
Život rodičov v medzivojnovom období
Na medzivojnové obdobie spomínali Evini rodičia len pozitívne. Jej otec išiel v desiatich rokoch na gymnázium do Trnavy, odkiaľ má veľmi pekné spomienky. Od učiteľa, u ktorého býval, dostal aj židovské vzdelanie. Pamätá si, že na škole mali českých profesorov. Otec potom skončil univerzitu v Bratislave v roku 1937, pričom jeden rok strávil v Prahe. V roku 1938 sa snažil odísť do zahraničia, ale nikde mu nechceli dať víza.
Evina matka odišla z Veľkých Levárov na gymnázium do Bratislavy, kde sa ale necítila dobre a pokladali ju tam za dedinskú husičku, a preto potom prestúpila na chemickú priemyslovku do Banskej Štiavnice. Z tých čias si pamätá na dobu, keď v roku 1937 zomrel Tomáš Garrigue Masaryk. Nikdy nezabudla na to, ako išli na pietny pochod s čiernymi páskami a všade vládol smútok.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
