Starkí skončili v masovom hrobe, mama dráždila Slovákov tmavšou pleťou. Eva našla šťastie v novom svete
Americká Slovenka Eva Derman sa presadila v oblasti molekulárnej biológie, teraz je predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.
Otec sa vyhol prvým židovským transportom
V roku 1939 musela kvôli svojmu židovskému pôvodu odísť zo školy. Dokončila priemyslovku diaľkovo v Bratislave. Potom sa vrátila za rodičmi, ktorí boli lekári v Senohrade. Ako dcéra lekára mala výnimku. Učila sa šiť a za kaderníčku. Pracovala aj ako slúžka na fare, odkiaľ však napokon musela odísť, keď jej povedali, že nevyzerá ako Slovenka, lebo mala tmavšiu pleť.
Evina matka bola zasnúbená, ale jej snúbenec nastúpil do jedného z prvých transportov: „Ona išla za jeho matkou, a ľudia vtedy utekali do Maďarska, a povedala jej, nech ide do Maďarska, lebo ho povolali, nech nikam nejde. Jeho matka odpovedala: ‚Nie, my sme dobrí občania štátu a keď dostaneme príkaz, tak robíme, ako nám prikážu.‘ A už sa nevrátil.“
V roku 1943 sa Alica vydala za Tibora, Evinho otca. Ten bol v tom čase primárom na internom oddelení v nemocnici. Svadbu mali v Trenčíne. Prišla za ním pôvodne s prosbou o radu, pretože potrebovala pomôcť s ukrývaním. Keď si ho zobrala, bola chránená až do augusta 1944. Otec predtým dostal predvolanie, aby išiel ako lekár s prvým dievčenským transportom do Auschwitzu. S predvolaním išiel za známym, nežidovským lekárom, ktorý mu zachránil život, keď zariadil, že otec nikam nepôjde. Nežidovský kolega vedel, čo by ho tam čakalo. Napísal, ale že Evinho otca potrebuje, a on sa tak sa transportu vyhol.
Starému otcovi, židovskému lekárovi, pomáhal katolícky kňaz
Starého otca z matkinej strany prepustili v roku 1939 z Veľkých Levárov a preložili ako lekára do Senohradu, kde predtým žiadny lekár nebol, a pritom pre nich platila výnimka. „Katolícky kňaz pri omši požiadal ľudí, keď sa museli už schovávať, čo bolo až po Povstaní, aby ľudia ich lekára schovali.“ Ján Dechet ich aj prekrstil, len aby ich zachránil. Evina stará mama bola v kontakte s ľuďmi zo Senohradu aj po vojne. Kňaz zo Senohradu dokonca zostal pacientom Evinho otca. Tento múdry muž sprostredkoval aj to, aby ľudia ukryli Eviných starých rodičov na lazoch pri Senohrade. Niekto ich vraj viackrát udal, ale vždy stihli ujsť. Ján Dechet bol v roku 1953 vymenovaný za biskupa v Banskej Bystrici, ale potom bol exkomunikovaný z cirkvi, a keď padol komunistický režim, mal zlé meno, lebo spolupracoval s komunistami.
Stará mama zvykla obsluhovať aj nemeckých vojakov, servírovala im jedlo a nemeckí vojaci si hovorili, že vyzerá ako Nemka. „Jeden deň predtým, to mi dala ako príklad, že nie všetci Nemci boli zlí, že boli v nejakej izbe schovaní, asi niekto ich znovu tam udal a nejaký nemecký vojak tam prišiel a pýtal si od nich doklady. Tak tam v tých dokladoch bolo napísané, že sú Židia a povedal, že prídem po vás zajtra a oni na druhý deň už boli preč.“
Po vojne sa Evini starí rodičia nevrátili do Levárov. Jej starý otec bol najprv obvodným lekárom v Ivanke pri Dunaji a neskôr v Ovsišti v Bratislave.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
