Edita bola v prvom transporte do Osvienčimu: Neviem, prečo ľudia nechápu, že vo vojne niet víťaza
Edita Grosman bola dievčaťom z prvého transportu žien a dievčat, ktorý bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade. Prečítajte si jej životný príbeh.
Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba približne dvadsať z tisíc židovských dievčat, ktoré vypravili v prvom transporte v marci 1942 zo železničnej stanice v Poprade do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau. Jedna z preživších bola aj Edita Grosman, ktorá však v tábore prišla o sestru. Po druhej svetovej vojne sa vydala za Ladislava Grosmana, autora scenára oscarového filmu Obchod na korze. Podlomené zdravie z obdobia vojny ju sprevádzalo celý život, no ona statočne bojovala až do konca. Od jej narodenia uplynulo štvrtok 11. júla 100 rokov.
Krátky detský raj
Editka, za slobodna Friedmannová, sa narodila ako tretia zo siedmich detí. Mala dve staršie sestry, Margitu a Leu. Ich mama bola dlhodobo chorá, mala vysoký tlak a každý deň dostávala injekcie. Lekár jej už po prvom pôrode zakázal mať ďalšie detí. Napriek tomu ich mala ešte šesť. Celé detstvo Editka prežila v rodnom Humennom, na ktoré spomínala často a veľmi rada, najmä na Vihorlat, ktorý sa jej až do posledných dní spájal s domovom. Sama hovorila: „My sme mysleli, že sme v raji, že to je maximum, čo dieťa môže dostať.“
Friedmannovci veľmi dbali na to, aby všetky deti dostali dobré vzdelanie. Otec chcel, aby mali aj vysokoškolské. Ako Židia spočiatku v soboty nemuseli chodiť do školy. Neskôr už túto povinnosť mali aj oni, ale aspoň nemuseli v tento deň v škole písať. Podľa Editiných slov boli Friedmannove deti v škole vždy najlepšie a učitelia ich dokonca brávali do vyšších tried, aby žiakom pomohli ako si poradiť s gramatikou a matematikou. So smiechom spomína, ako jej staršia sestra Lea raz neprišla hneď zo školy domov: „Mama povedala, že určite dostala jednu dvojku a hanbí sa prísť.“
Veľké zmeny
Letné prázdniny sa im vždy zdali pridlhé a tešili sa na návrat do školy. Zarábali si počas nich na vreckové sušením lipového kvetu a predávaním hluchavky. Za zarobené peniaze si kupovali rôzne drobnosti a pochúťky, napríklad tzv. americké oriešky. Tento priam idylický život sa však na konci 30. rokov radikálne zmenil.
