Starým židovským manželom nosila každé ráno teplé mlieko. Anna doteraz nevie, kto jej rodinu cez vojnu udal
Pamätníčka neskôr chodila varovať statkárov, aby poskrývali kone pred nemeckými raziami.
Anna Ďurišová sa narodila 25. marca 1938 vo Veľkých Stankovciach v rodine roľníka Adama Ďuriša a Anny, rodenej Záhumenskej. Mala ešte o jedenásť rokov staršiu sestru Zuzanu. Keď bola jej mama malá, rodičia odišli za prácou do Ameriky. Spolu s bratom ju nechali na Bodovke u starých rodičov. No tí čoskoro jeden po druhom pomreli a dve deti zostali v chalupe samé.
Chvíľu sa o nich starali dobrí susedia, neskôr si ujca zobral gazda z Krivosúd Bodovky do služby. Mama pamätníčky putovala k otcovej sestre Eve do Veľkých Stankoviec. Teta uprosila farára, aby ju už v deviatich rokoch konfirmoval a mohla ísť do služby. Slúžila ako opatrovateľka malého dieťaťa, neskôr pomáhala v domácnosti v židovskej rodine Löwyovcov, či počas sezónnych prác.
Teta žila sama a mama pamätníčky jej chodila do obchodu kupovať veci, ktoré potrebovala. Tak sa spoznala aj so židovskou rodinou Franklovcov vo Veľkých Stankovciach. V dvanástich rokoch k nim nastúpila do služby ako pomocnica v domácnosti. Stará pani Franklová ju naučila variť, piecť, starať sa o domácnosť a všetko, čo nestihla jej vlastná mama, ktorá bola v tom čase v Amerike. Vrátili sa v roku 1916. V roku 1926 sa vydala za Adama Ďuriša, syna najlepšej kamarátky starej pani Franklovej.
Nosila im mlieko, až kým...
Pamätníčka žila s rodičmi kúsok od domu Franklovcov. Rodiny sa priatelili a pomáhali si. V dome žili starý pán Samuel Frankl s manželkou Rozáliou, ich syn Viliam s manželkou Irenou a ich deti Evka a Paľko. Evka bola rovesníčka a kamarátka pamätníčkinej sestry Zuzany.
Okrem prevádzky obchodíku starý pán Frankl a ich syn pôsobili ako notári v neďalekej Sedličnej. Príchodom druhej svetovej vojny však životy židovských rodín začal negatívne ovplyvňovať Židovský kódex, ktorý ich oberal nielen o materiálne, ale najmä o ľudské práva. Na jar roku 1942 začali z územia Slovenska odchádzať prvé transporty Židov do pracovných a koncentračných táborov. Toto nariadenie postihlo aj židovskú komunitu vo Veľkých Stankovciach a v okolitých obciach.
Najprv vyviezli Viliama Frankla s rodinou, dom obsadili gardisti a starých manželov Samuela a Rozáliu vysťahovali z domu do chladnej maštale. „No keď prišla táto vojna, tak ich vyviezli preč. Ešte predtým sme sa tam chodili hrávať. Viete, ja som mala okolo seba samých chalanov, tak sme sa tam hrávali na schovávačku. Bola tam taká nová pajta a v nej boli tí starí dvaja Franklovci spredu vysťahovaní. Dali ich do tej pajty. Pán Frankl aj s manželkou, ona sa volala Róza. Pamätám si, že bola vo fotelke a také deky mala na kolenách aj cez chrbát. Boli tam aj cez noc, tak bola celá zabalená,“ spomínala pamätníčka na starých Franklovcov.
„Keď moja mama ráno podojili kravy, tak mi dali do krachelkovej fľašky teplého mlieka. Ja som nosila kroj a v jeseni a cez zimu vlnáček. To mlieko som si skryla podeň. Tam sme sa hrali s tými mojimi kamarátmi na schovávačku. Gardisti, čo tam mali službu, nás do tej maštale pustili, my sme sa tam schovávali. Ja som sa vždycky išla schovať pod to kreslo a tú fľašku s mliekom som jej dala.
