Starým židovským manželom nosila každé ráno teplé mlieko. Anna doteraz nevie, kto jej rodinu cez vojnu udal

Ten starý pán ma vždycky tak hladkal a stiskol a ona tiež. Oni boli strašne vďační, že som im to každé ráno doniesla. Takže mohli to vypiť z tej fľašky. Stráž bola len medzi dverami, dovnútra nechodili,“ spomínala, ako nosila mlieko Franklovcom, až kým nevyviezli aj ich. Zachránila sa len ich dcéra, ktorá bola v tom čase už vydatá v Trenčíne.

Tragédia židovských rodín

Vo Veľkých Stankovciach a v okolí žilo niekoľko židovských rodín. Franklovci, Löwyovci, Marleovci, vdova Schlesingerová, Grünovci a ďalší. V neďalekej Sedličnej mali aj svoju modlitebňu a cintorín, kde pochovávali svojich predkov aj zo širšieho okolia. Venovali sa predovšetkým obchodu, jedna rodina prevádzkovala liehovar, iná mäsiarstvo.

Franklovci boli notári. Všetci boli v roku 1942 deportovaní do koncentračných táborov. Viliam a Irena Franklovci boli so synom Paľkom a s rodičmi deportovaní do tábora v Novákoch. Po vypuknutí SNP bol zrušený a podarilo sa im utiecť do Banskej Bystrice. Nakoniec ich však chytili, popravili a pochovali v hromadnom hrobe pri Kremničke.

Dcéra Evka bola deportovaná do koncentračného strediska Patrónka v Bratislave a odtiaľ odsunutá prvým ženským transportom do Auschwitzu, kde zahynula. Ďalší Židia boli odsunutí do Žiliny a odtiaľ do Auschwitzu-Birkenau, Sobiboru a do iných táborov, kde prišli o život.

Dedina musela kŕmiť hladných vojakov

Na jeseň v roku 1944 sa otec pamätníčky stal v obci richtárom. Prechádzajúce nemecké vojenské jednotky sa často zastavili na okraji dediny, hľadali ho a žiadali o pomoc. Jeden podvečer prišiel k ich dverám nemecký veliaci dôstojník a pýtal pre desiatky svojich vojakov stojacich pred dedinou potraviny.