Mama ho navštevovala až dovtedy, kým ju neodvliekla polícia. Juraja zachránil úkryt, ktorý bol väzením
Osemročného Juraja neskôr uväznili v budapeštianskom gete a otca mu zobral tábor v Lubline.
Posledná vôľa starej mamy
Napriek nesmiernemu úsiliu starej mamy Steinerovci začiatkom 50. rokov o obchod prišli. Ich podnikanie negatívne ovplyvnil nielen dlhodobý problém s nedostatkom tovaru, ale aj nástup komunistického režimu. „Mnohé obchody z nášho okolia prešli pod štát. Tým, že náš obchod nespĺňal potrebné štandardy a neboli sme konkurencieschopní, museli sme ho nakoniec zatvoriť,“ vysvetľoval Juraj.
Okrem znárodnenia súkromných podnikov sa prvé roky existencie komunistického režimu v Československu vyznačovali aj početnými politickými procesmi. Jurajovi sa toto obdobie v spomienkach spája s jeho prestupom na Strednú priemyselnú školu v Komárne: „Starej mame celý život nedalo pokoj, že som bol dva roky pozadu. Cez známych sa dozvedela o škole v Komárne, kde prijímali aj žiakov z nižších ročníkov a vybavila mi tam miesto. Pár mesiacov na to zomrela. Bral som to tak, že z nej odpadol stres ohľadom mojej budúcnosti a ona mohla už spokojne odísť.“
V roku 1956 Juraj úspešne ukončil štúdium a nastúpil na povinnú vojenskú službu na útvar letectva do Hradca Králové. Bolo to v čase vypuknutia Maďarského povstania, o ktorom sa začali šíriť aj informácie v Komárne. „Spomínam si, ako sme boli vtedy všetci v pohotovosti, čo sa bude diať. Na čas sa uzavrel aj most, ktorý spájal Komárno s maďarským územím.“
Po predčasnom návrate z povinnej vojenskej služby začal Juraj pracovať v Slovenských lodeniciach v Komárne, kde zostal pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku. V závode si mal možnosť vyskúšať viacero pracovných pozícií, až napokon skončil medzi technológmi a postupne sa vypracoval na vedúceho oddelenia.
