Na čo ti je trúba, poď bojovať. Partizána Vladimíra zachránil zázrak, potom zahral generálovi Svobodovi
Vladimír Strmeň patrí medzi posledných žijúcich účastníkov SNP. Jeho životný príbeh stojí za pripomenutie.
Začnite s vysťahovaním. Týmto heslom presne pre 78. rokmi, 29. augusta 1944, odštartovala jedna z najvýznamnejších udalostí v histórii Slovenska - Slovenské národné povstanie. Jedným z posledných žijúcich účastníkov SNP je aj pán Vladimír Strmeň, ktorý bojoval už ako 16-ročný a prežil ťažké mínometné zranenie. Jeho obdivuhodný príbeh spracoval projekt Pamäť národa.
Ideš s nami bojovať!
Vladimír Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v banskej osade Richtárová neďaleko Starých Hôr. Nemal jednoduché detstvo – keď mal tri roky, jeho otec Adolf zomrel na zápal mozgových blán. Mama Františka sa o neho nedokázala postarať, preto vyrastal v sirotinci v Radvani. Tam si jedna z vychovávateliek všimla, že má hudobné vlohy, preto ho začala učiť základy muziky.
Po tom, čo v detskom domove strávil sedem rokov, ako štrnásťročný nastúpil na vojenskú školu v Banskej Bystrici k armádnej kapele. A ako si pamätá na začiatok SNP? „Bol vyhlásený poplach. Nevedeli sme, čo sa deje. Museli sme opustiť kasárne a zoradiť sa pred ne, kde nám bolo oznámené, že vypuklo Slovenské národné povstanie, na Nemcov sa strieľa a s partizánmi sa vyjednáva,“ povedal pre Pamäť národa.
Nevedeli, či sa dožijú rána
Iba 16-ročný Vladimír sa preto vydal do rodnej dediny, kde vo svojom dome objavil sídlo partizánskeho štábu. „Načo ti je trúba, tu máš flintu, treba bojovať! My sme prišli až spoza Uralu a ty tuto doma budeš sedieť? Ideš s nami bojovať!“ povedal mu major Morozov. Následne týždeň robil spojku, dostal sa až do Španej Doliny, kde ho nadporučík Sitár zverboval do boja. Čakal ho výcvik s ľahkým guľometom a mínometom.
