Hrdinsky vysielala, keď ruskí vojaci vtrhli do Československého rozhlasu. Věra Šťovíčková neverila v osud
S milovaným Erichom napriek tomu prežila dvadsať krásnych rokov.
Věra žila na tú dobu veľmi nezávislý život. Veľa cestovala, dokonca mala vlastný byt. No aby sa nepovedalo, aj ona sa vydala – za kolegu, s ktorým spolu chodievali na koncerty. Ich manželstvo však nemalo dlhé trvanie. „Za štvrť roka sme pochopili, že koncerty sú slabé puto, takže sme sa priateľsky rozišli a nikdy sa o tom už nehovorilo,“ podotkla Věra, ktorej krátko nato do cesty prišla jej srdcová Afrika, kde sa v tom čase schyľovalo k vyhláseniu nezávislosti Guiney a rozhlas tam potreboval svojho spravodajcu. Najprv však chceli do zeme vyslať muža, a tak si Věra musela na ponuku počkať.
Napokon sa však podarilo a do Afriky vycestovala. Nadšená mladá žena cestovala po kontinente dlhých desať rokov, počas ktorých opäť mnohé spoznala a mnohému sa priučila.
„Vtedy napríklad panovala predstava, že černoch sa nutne musí cápať po bielej žene. To bola najhlúpejšia povesť, na ktorú som kedy narazila. Africké dedinky žili svojím životom, mali svojich predstaviteľov, ktorých si vážili, mali svoje normy, svoje náboženstvo, a zrazu sa tam zjavila biela žena, teda niečo mimo ich kategórie. No tak ma prijali ako niečo mimo ich kategórie a prijali ma zdvorilo a priateľsky,“ priblížila spravodajkyňa, ktorá postupne pripravovala reportáže o tamojších prevratoch a posielala ich na magnetofónových páskach do Československa.
„Vždy som dávala pozor, kde chodí aké lietadlo a uprosila som pilota, aby mi tú pásku zobral. S pilotmi som bola zadobre, tí mi tú krabicu vždy vzali,“ objasnila Věra, ktorá sa popri práci veľmi rada objavovala aj africké umenie.
Zaujímal ju hlavne rituálny charakter jednotlivých skulptúr. Potom sa však dostala do Konga, kde natrafila na partičku miestnych maliarov, ktorí svojou tvorbou oslavovali fetiš a ktorých obrazy Věru chytili za srdce. „Oni boli zvyknutí, že Európania zháňajú hlúpe suveníry. Ale keď zistili, že nie ste náchylná k zberu hlúpeho airport artu, boli ochotní poučiť a vzdelať. Poriadne som však hodnotu afrického umenia pochopila až vďaka svojmu druhému manželovi,“ priznáva v televíznej relácii.
