Hrdinsky vysielala, keď ruskí vojaci vtrhli do Československého rozhlasu. Věra Šťovíčková neverila v osud
S milovaným Erichom napriek tomu prežila dvadsať krásnych rokov.
Erich Harold bol odborníkom na mimoeurópske výtvarné umenie, ktorý Věre všetky poznatky o afrických dielach v hlave pekne utriedil. Zoznámili sa v Náprstkovom múzeu, kde sa Věra zamestnala po neštastnom vyhadzove z rozhlasu, keď sa stala pre režim nepohodlnou. Erich bol pre ňu človek, za ktorým obdivne vzhliadala. „Bol tak nesmierne vzdelaný,“ poznamenala Šťovíčková, ktorá si so svojím budúcim manželom od začiatku rozumela nielen pracovne, ale aj hodnotovo a názorovo, a tak sa postupne zblížili. Ich vzťah napokon vyvrcholil tajným sobášom. „Urobili sme to potichu ako myšky. Keď sa to dozvedel jeden z kolegov, povedal môjmu mužovi: ‚Ty si sa zbláznil – zobrať si bystrú ženu.‘ A môj muž mu na to povedal: ‚Ja na ňu mám!‘,“ zasmiala sa od srdca Věra, ktorá za zväzok so svojím mužom do konca života ďakovala. Boli totiž s Erichom ako jedna duša.
„Naše manželstvo bolo založené na spolupráci, kto videl prácu, tak sa jej chopil a urobil ju. Neriešili sme problémy ženskej a mužskej práce. Knižky sme prekladali takzvane ‚na štyri ruky‘ – tam, kde jeden prestal, druhý pokračoval. Bolo to šťastie, ktoré niekto nestretne za celý svoj život, aj keď trvalo len dvadsať rokov. Boli sme jedna duša,“ vyznáva sa Věra, ktorá s manželom vydala niekoľko kníh, medzi nimi aj titul Africké lásky, africké manželstvá.
Erich sa v publikácii venoval výtvarnej stránke párových figúr a Věra do nej doplnila pesničky, rozprávky a africké príslovia. „Afričania hýria prísloviami a na milostný a manželský život je ich neskutočne veľa. My sme ich vedeli už tak dobre, že sme ich používali aj doma,“ podotkla s úsmevom. „Keď som napríklad nad niečím reptala, môj muž prehodil: ‚A koza žerie plot.‘ A bolo ticho, lebo príslovie hovorí, že keď už manželka nevie, s čím by už sekírovala svojho muža, tak ho rozhnevane upozorňuje, že koza žerie plot,“ vysvetlila vzápätí Věra, ktorej život s milovaným Erichom za to rozhodne stál, hoci okolnosti, ktoré ju s mužom jej života spojili, neboli vôbec ľahké.
Pražská jar a Věrin odchod z redakcie
Už pred vyvrcholením Pražskej jari v roku 1968 Šťovíčková pozorne sledovala, ako sa situácia doma vyvíja. Netrvalo dlho a znepokojená nasadla na lietadlo domov. V rozhodujúci večer mala dokonca v spravodajskej rozhlasovej redakcii službu a na vyžiadanie francúzskeho rozhlasu odpovedala na otázky francúzskych poslucháčov, ktorých v tej chvíli ešte naivne uisťovala, že ruské vojská do krajiny určite nevpadnú. No stalo sa.
