Dobré noviny
Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom
Post Bellum
Post Bellum

Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom

Miriam Fried /  Československí delostrelci v bojoch o Duklu (1944).
Miriam Fried / Československí delostrelci v bojoch o Duklu (1944). — Foto: Post Bellum, Archív TASR

Jej rodičia bojovali v Slovenskom národnom povstaní a ako Židia sa museli ukrývať, ale horšie bolo pre nich prežiť komunizmus.

Detstvo Miriam Fried bolo poznačené mašinériou vyvražďovania židovskej minority. Jej prvé spomienky sú spájané so strachom, skrývaním sa a stratou domova. Po vypuknutí Slovenského národného povstania ju rodičia ukryli u kopaničiarky, ktorú náhodne stretli v lese, a sami sa pridali k partizánom.

Ani povojnové roky neboli pre nich pokojné. Otecko bol jedným z obvinených v politických procesoch zo začiatku 50. rokov. Po štúdiu medicíny sa presťahovala do Izraela. Hoci jej manželstvo nebolo šťastné, s manželom prežili dlhé roky najskôr v Izraeli a neskôr Nemecku.

Dohodnuté manželstvo

Miriam Fried, rodená Krausová, sa narodila 29. júna 1940 do rodiny židovského kníhtlačiara Dezidera Krausa a jeho manželky Ireny, rodenej Försterovej. Rodina z mamičkinej strany vlastnila malú tlačiareň v Novom Meste nad Váhom. Otecko sa priženil do tejto rodiny ako najmladší syn svojich rodičov.

Ich stretnutie nebolo náhodné. Predchádzal mu inzerát v novinách, v ktorom starý otec hľadal ženícha pre svoju vnučku. Okrem iného spomenul, že ako veno dostane rodinnú tlačiareň. Otecko ako vyučený kníhtlačiar opustil svoje rodné mesto Námestovo a v roku 1935 sa s mamičkou zosobášili. Bolo to už v období gradujúcich antisemitských nálad v spoločnosti. Vytúženej dcérky sa dočkali až po piatich rokoch manželstva.

Miriam Fried.
Miriam Fried. Foto: Post Bellum

Bolo to v období, keď sa stredná Európa stala dejiskom masového vyhladzovania židovskej minority. Konečné riešenie židovskej otázky sa dotklo aj rodiny Krausových, hoci neboli veľmi pobožní. Slávili len najväčšie židovské sviatky. „Otec to volal trojdňoví Židia,“ spomínala.

Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom

Manželia Krausoví bývali v prvých rokoch manželstva, spolu s rodičmi z mamičkinej strany a jej sestrou Aliskou, v byte v blízkosti námestia v Novom Meste nad Váhom. „Tá rodina žila, ako sa vtedy už dalo žiť. Celá Európa horela a Židia to mali veľmi, veľmi, veľmi zlé,“ hovorí Miriam. Starý otec Jakob vlastnil obchod s kóšer vínom a na rozdiel od svojej manželky mal to šťastie a zomrel pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 6

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…