Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom
Jej rodičia bojovali v Slovenskom národnom povstaní a ako Židia sa museli ukrývať, ale horšie bolo pre nich prežiť komunizmus.
V Novom Meste nad Váhom žila pred vojnou početná židovská komunita. Pôsobil tu rabín Armín Frieder, ktorý sa v roku 1942 osobne stretol s prezidentom Jozefom Tisom na fare v Bánovciach nad Bebravou. Tiso tam vtedy pôsobil a on mu odovzdal memorandum rabínov Slovenska prosiacich ho o zabránenie tragédie.
Život židovskej komunity v meste bol po roku 1939 výrazne narušený. Byt aj tlačiareň bola krátko na to arizovaná gardistom Budayom, ktorému sa zapáčil ich rodinný podnik. Po vojne bol otecko predsedom retribučného súdu a okrem iných mal súdiť aj ich arizátora. Účasť však odmietol. „Je mi ľúto, ja ho nemôžem súdiť. Ja nie som objektívny,“ priznal.
Deportácie do táborov smrti
Mamičku pred prvotnými deportáciami zachránil dátum jej narodenia, 14. marec 1912. Z dôvodu, že deň jej narodenia bol zároveň dňom vyhlásenia Slovenskej republiky, jej bola udelená prezidentská výnimka.
Otecka zachránila jeho profesia. Ako kníhtlačiar získal status ekonomicky dôležitého Žida. Život rodiny bol veľmi ťažký, poznačený obmedzeniami vyplývajúcimi zo židovského kódexu. „Žid nemohol ani dýchať,“ vraví Miriam. Mamička bola svedkom toho, ako gardisti odvádzali jej rodičov Jakoba a Malvínu a sestru Alisku. Nikto z nich sa už domov nevrátil.
Mamička chcela pomôcť rodičom niesť na stanicu ten ťažký kufor, ale gardista ju odstrčil. „Mama hovorí, ja som tri dni nevedela o sebe, keď som sa vrátila domov, lebo ja som vedela, že ich viac neuvidím,“ opísala Miriam. Alisku nezachránil ani sobáš, ktorý uzatvorila v nádeji, že sa tým zachráni. „V ten deň, keď bola svadba, ju zobrali. A nevrátila sa,“ opísala. Na Appellplatzi ju roztrhal pes. Jej manžel vojnu prežil.
Podobný osud postihol aj oteckovu rodinu. Všetci jeho súrodenci, jeden brat a štyri sestry s rodinami, boli deportovaní. Prežila iba jedna sestra. „To bolo 30 až 40 ľudí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch,“ uviedla.
Stará mama bola deportovaná až v roku 1944. Chytili ju počas Jom kipur, počas najväčšieho židovského sviatku. Išla na trh, kde chcela kúpiť hus na slávenie sviatkov. Komunita v Námestove patrila k veľmi pobožným Židom, dnes tam už nežije ani jeden. „To všetko skončilo 39. až 40. rokom. O 41. už ani nehovorím,“ uzavrela.
Šoa v spomienkach dieťaťa
Pamätníčka nadobudla v prvých rokoch života výbornú znalosť nemčiny vďaka vychovávateľke Trude Kraus, ktorá pochádzala z Rakúska. Na Slovensko sa dostala po anexii Rakúska Nemeckom v roku 1938. Po vypuknutí Slovenského národného povstania rodičia tušili, že sa znovu ocitli v nebezpečenstve a že prezidentské výnimky nebudú viac platiť.
