Lietadlu odpadlo čelné sklo a kapitán z neho trčal ako handrová bábka. Vydesení pasažieri prežili nemožné
Silný vietor kapitána hádzal zo strany na stranu a v obrovskej výške začal v riedkom vzduchu strácať vedomie.
Stevardi v kokpite už ani neverili, že kapitána zachránia, ale nevzdávali sa. Atchison nevedel, kde je, všetky mapy vyleteli z okna, no aj tak dokázal zostúpiť s lietadlom nižšie, aby znížil tlak vzduch. Cestujúcim oznámil, že stratili čelné sklo a že budú núdzovo pristávať. Nemusel ale nič hovoriť – mnohí videli cez odtrhnuté dvere do kokpitu, kde kapitán visel z okna. Medzi cestujúcimi bolo ticho ako v hrobe.
Dokáže pristáť sám?
Letušky kráčali hore a dole a pripravovali pasažierov na núdzové pristátie. „Zomrieme,“ povedal potichu jeden z cestujúcich, ktorý mal na kolene malé dieťa. „Nie, nezomrieme,“ odpovedala mu letuška, vtedy však vlastným slovám neverila. Nakoniec sa kapitánovi Atchisonovi podarilo spojiť s dispečerom, ktorý neveril vlastným ušiam. „Rozumiem, kapitán mimo kokpitu,“ mrmlal zmätene.
„Neveril som vlastným zmyslom. Také veci sa odohrávajú v akčných filmoch, nie v skutočnom živote,“ vraví dispečer Rundle, ktorý kapitánovi Atchisonovi ihneď ponúkol núdzové pristátie na letisku Southampton. Toto letisko ale dobre nepoznal a na pristávanie mal byť menej skúsený kapitán úplne sám. Po ruke nemal žiadnu príručku, ktorou by si mohol pomôcť.
Slúchadlá, potlesk, plač
„Piloti absolvujú všetok výcvik vo dvojiciach. V pilotnej kabíne sú vždy dvaja. Jeden riadi lietadlo a druhý vykonáva núdzové postupy. V tomto prípade ale kapitán visel z okna a prvý dôstojník bol na všetko sám a nemal nikoho, s kým by sa mohol poradiť,“ spomínal dispečer, ktorý celý čas dodával náhradnému kapitánovi odvahu, aby sa nebál. Prestal až v okamihu, keď mu Atchison oznámil, že vidí pristávaciu dráhu. Začal najťažšie pristávanie vo svojom živote.