Dieťa bolo zrodené z nemanželskej lože. Genealogička Alica prezradila, čo všetko môžeme zistiť o predkoch
Ovce sa u nás pôvodne využívali iba na mäso, no Valasi ukázali, ako vyrábať z ovčieho mlieka bryndzu.
Často sa stáva, že súčasníci vo svojom rodokmeni nečakane objavia výnimočného alebo aj významného predka, o ktorom nemali dovtedy potuchy?
Jeden pekný príbeh sa nám podarilo oživiť pre pána, ktorého predka spomína a nádherne opisuje Jozef Miloslav Hurban v knihe „rozpomienok“ na Ľudovíta Štúra. Bol to nemecký prešporský vinár, ktorý mal „sklípek“ priamo v budove Evanjelického lýcea. K menu objaveného predka sme zrazu mohli pridať aj celú scénu z roku 1833 a na základe toho sme aj zistili, kde presne v Bratislave býval. Klient mi potom s prekvapením prezradil, že okolie bývalého Lýcea ho celý život priťahovalo a často sa tam chodil prechádzať. Nebol to pritom žiaden ezotericky založený človek, ale tvrdý biznismen, no týchto predkov mal očividne uložených hlboko v sebe.
Môžeme intuitívne cítiť, kde sú naše korene?
Osobne verím, že si to v sebe nesieme a mnohým z nás to aj intuícia prezrádza. Poznám niekoľko prípadov, keď sa o zostavenie rodokmeňa a analýzu DNA zaujímali ľudia, ktorí mali len akýsi vnútorný pocit, že kamsi patria a potrebovali si ho vyjasniť. Pátranie po predkoch väčšinou ukázalo, že sa nemýlili.
Pre rodinu je to určite veľmi silný moment, keď sa dozvie o svojom výnimočnom členovi. Poteší takéto odhalenie aj Vás?
Jasné. To ma na práci genealóga najviac fascinuje. Odhaľovanie duše rodín a príbehov ich predkov je pre mňa dobrodružstvo. Keď sa raz môj kamarát stand-upista Daniel Čistý zmienil, ako mu dedko hovorieval, že sú príbuzní s Milanom Rastislavom Štefánikom, nebolo mi viac treba. Hneď som začala pátrať a naozaj sa to potvrdilo. Danovi predkovia boli bratranci Štefánikovej mamy. Štefánikov otec bol dokonca svedkom na svadbe jeho pra pra rodičov. Oboch nás tieto zistenia veľmi potešili.
Čo všetko nám vlastne staré matriky o našich predkoch prezrádzajú?
Objem informácií sa v matrikách postupne znižuje s tým, ako ďaleko sa do minulosti dostávame. Z tých najstarších sa dozvieme väčšinou už len základné údaje. Meno, dátum narodenia, bydlisko pri krste, meno partnera pri sobáši a dátum úmrtia. Veľa závisí, aký „zdieľny“ bol pán farár. Tiež sa odlišuje kvalita zápisov medzi matrikami jednotlivých cirkví. Asi najhoršie boli vedené najstaršie gréckokatolícke a židovské matriky. Býva náročné sa v nich orientovať.
Katolícki a evanjelickí farári boli precíznejší a okrem dátumov zaznamenali aj doplňujúce údaje dôležité pre identifikáciu, napríklad pri sobášoch uviedli aj mená rodičov snúbencov. Najviac informácií nám zanechali bývali evanjelickí farári na Myjave. Matriky písali v staroslovenčine a tiež radi používali kvetnaté opisy. Napríklad pri jednom krste nemanželského dieťaťa som našla poznámku, že „Díte bylo zrozeno z nemanželského lože ženy opustivší svého muže.“ A keď sa vydávala dievčina v už viditeľnom štádiu gravidity a pán farár to niesol s nevôľou, k neveste dopísal, že je „nepočestná“. Inak sa všetci slobodní snúbenci označovali ako počestný mládenec a počestná panna.
Utvorili ste si na báze rodokmeňov, ktoré poznáte aj všeobecnejší pohľad na to, akí boli predkovia súčasných Slovákov?
Väčšina predkov z mojich rodokmeňov boli jednoduchí ľudia, roľníci, pastieri, remeselníci a mali ťažký život. Roľníci boli pripútaní k pôde, žili usadenejším spôsobom života, takže bývalo zvykom, že na jednom mieste žila rodina minimálne 200-300 rokov. Iné to bolo u predkov, ktorí sa živili remeslom. Remeslo sa dedilo z pokolenia na pokolenie, takže časom sa niektorí muži museli presťahovať na iné miesto, lebo rodná obec nepotrebovala také množstvo obuvníkov, mäsiarov, sedlárov, či kolárov. Migrovali aj mlynárske rodiny, lebo mlyny sa prenajímali od pánov. Rovnako lesníci a pastieri, ktorí boli na prácu najímaní, putovali z panstva na panstvo, či z dediny do dediny. Nie je výnimočné, že pastierom sa každé dieťa narodilo na inom mieste, podľa toho, kde mal otec robotu.
O Slovákoch sa hovorí, že máme veľa balkánskych génov. Čo si o tom myslia genealógovia?
Nám dnes výrazne pomáha aj genetika, teda analýzy DNA. Jeden druh analýz dokáže pomerne presne určiť, z akých etník pochádzali vaši predkovia za posledných zhruba 300 rokov. Keď som si robila štatistický výstup výsledkov na jednej genealogickej stránke, tak mi skutočne vyšlo, že obyvatelia Slovenska majú po originálnych balkánskych krajinách najvyšší výskyt nejakého podielu balkánskej DNA.
