Dieťa bolo zrodené z nemanželskej lože. Genealogička Alica prezradila, čo všetko môžeme zistiť o predkoch
Ovce sa u nás pôvodne využívali iba na mäso, no Valasi ukázali, ako vyrábať z ovčieho mlieka bryndzu.
Je teda pravda, že mnohí obyvatelia Záhoria majú chorvátske korene a Stredoslováci zasa valašské?
Áno, máme hneď dva silné zdroje balkánskych génov. Hlavne na západnom Slovensku žijú potomkovia chorvátskych prisťahovalcov. Potvrdzuje to nielen častý výskyt priezvisk končiacich na „- ič“. Napríklad Bilačič, Mihalovič, Juračič, Bielovič... V okolí Bratislavy sú celé dediny, o ktorých sa historicky vie, že sa v nich usídlili chorvátski kolonisti na úteku pred Turkami. Stredné Slovensko, považované za to pravé slovenské, má zasa výrazné percento génov zdedených po kočovných pastieroch z Balkánu – teda Valachoch.
Priam sa teraz žiada položiť Vám otázku: Kto vlastne sme, my, súčasní Slováci?
Sme zmesou mnohých etnicít. Tým, že naše územie leží v srdci Európy, vždy bolo takým taviacim kotlom, v ktorom sa premleli mnohé národnosti. Áno, je pravda, že v 6. storočí prišli Slovania, ale vplyvom nasledujúcich dejinných udalostí sem prichádzali ďalšie iné etniká. Napríklad v 13. storočí k nám vpadli Mongoli a pozabíjali veľké množstvo pôvodného obyvateľstva, takže zostali vyľudnené celé oblasti. Aby sa doplnil stav obyvateľstva, vtedajší vládcovia pozvali na naše územie nemeckých kolonistov, ktorí tu žili nasledujúce stovky rokov. Prichádzali vo viacerých vlnách a priniesli pokrok do krajiny. Postavili mestá, ktorými sa pýšime dodnes, priniesli banské zručnosti, na západe aj vinárske umenie.
Potom prebehla valašská kolonizácia. Valachov z Balkánu tiež pozývali zemepáni, pretože vďaka nim mali väčší hospodársky úžitok zo svojich horských oblastí. Aby kočovníkov udržali dlhodobo na svojom území, dávali im rôzne úľavy a odpustky od poplatkov, pretože vedeli lepšie ako tunajší obyvatelia hospodáriť v horskom prostredí. Ovce sa u nás dovtedy využívali na mäso, až Valasi ukázali „domorodcom“, ako spracovávať ovčie mlieko, teda aj vyrábať bryndzu, náš národný poklad.
Čiastočne nás geneticky ovplyvnili tiež turecké výboje a vlastne každý vojnový konflikt, ktorý vždy prinesie nové gény dobyvateľov. No a netreba zabúdať ani na ťažko skúšanú židovskú komunitu, ktorá žila na Slovensku stovky rokov. Napriek ich fatálnemu osudu počas holokaustu aj ich gény sú súčasťou mnohých dnešných obyvateľov Slovenska.
Potvrdzuje sa pestrosť našich génov v konkrétnych rodokmeňoch? Skutočne sa rozvetvujú do okolitých, ale aj vzdialenejších krajín?
Takmer pravidelne. Ako príklad môžem uviesť moju rodinu. Mamu mám zo západného Slovenska, otec je Stredoslovák a ja o sebe hovorím, že som Stredoeurópanka. V maminej rodinnej línii sa za posledných 300 rokov stretlo až šesť etnicít a v otcovej taktiež šesť, z toho dve majú spoločné. Moji predkovia za posledných 300 rokov pochádzali z desiatich etník. Mám medzi nimi Nemcov, Rakúšanov, Moravanov, Chorvátov, Valachov, Židov, obyvateľov Iberijského polostrova a zrejme nejakého neznámeho francúzskeho pra pra dedka, ktorý v Horných Uhrách splodil nemanželského potomka. Na jednej strane sa idem zabiť za bryndzou, ale vnútorne najviac inklinujem k rakúskych vinárom. Pra pra pra babička z maminej línie sa volala Apolónia Ebenauer a vinárstvo, kde sa v roku 1750 narodila, existuje dodnes. Rakúski potomkovia tejto rodiny sú úspešní vinári a produkujú napríklad aj najoceňovanejší rakúsky sekt. Už viem, prečo som mala odjakživa rada vinohrady a pijem len šumivé vína.
Je dobré, ak sa na miesta, odkiaľ pochádzajú naši predkovia, zájdeme aj pozrieť? Vy ste už boli v rodisku Vašej pra pra pra babičky?
Samozrejme. Je to krásne moderné vinárstvo vybudované v talianskom štýle. Máme už dokonca vytvorené aj spoločenstvo potomkov tohto rodu. Ale navštívila som aj iné miesta, nielen toto. Ja radím každému, aby sa určite vybral po stopách svojich predkov. Býva to veľmi silný zážitok a treba si ho dopriať.
