Ľudia na ňu pľuli a nerozumeli jej. Jane Kratochvílovej zostala duša dieťaťa, riadi sa teóriou okamžitizmu
Speváčka sa dnes teší z maličkostí. Najviac zo všetkého si praje, aby sa ľudia na seba nehnevali a pomáhali si.
Prvé týždne a mesiace v Anglicku boli pre všetkých extrémne náročné. Angličtinu sa síce v škole všetci učili, no dohovoriť sa v reálnych situáciách nebolo také jednoduché. „Nikomu sme nerozumeli, nevedeli sme si kúpiť ani chlieb, no našťastie sme dostali odmenu za tú súťaž, to nám chvíľu vydržalo,“ opisuje prvé chvíle v neznámej krajine Jana. Nikto skupine mladých hudobníkov v Anglicku však nepomáhal, domáci ich dokonca nechali platiť taký vysoký nájom, že zakrátko nemali z čoho uhradiť bývanie. Nakoniec sa však všetko na dobré obrátilo a Jana s kapelou, s ktorou v tom čase vystupovala pod pseudonymom Jana Pope, dostala slušne honorovanú ponuku od tamojšej nahrávacej spoločnosti. Vtedy bolo už všetkým jasné, že sa domov len tak nedostanú a musia sa v cudzej krajine čo najrýchlejšie adaptovať. Rovnako to však chápali aj ich najbližší, ktorí na nich márne čakali doma, a tak netrvalo dlho a za Janou do Anglicka pricestoval ten pre ňu najdôležitejší človek na svete: jej milovaný Jirka. Nasadol s dôchodcami na zájazdový autobus, ktorý mal plánovanú zastávku v Londýne, a kým sa posádka prechádzala po uliciach metropoly, on sa nenápadne vytratil.
Jana jeho spontánny príchod absolútne nečakala. V šoku sa preto v prvej chvíli zamkla v kúpeľni a odmietala z nej vyjsť, kým sa z Jirkovej prítomnosti trochu nespamätá. „Bohužiaľ, za Pavlom nevesta neprišla, takže on na tom bol horšie,“ dodáva Jana.
Mamu vyliečila z rakoviny
V Londýne si napokon každý z kapely našiel i svoje ďalšie smerovanie. „Vrhli sme sa spoločne do muziky, Jirka do toho začal maľovať, začal robiť sochy, Pavel začal študovať fotografiu v newyorskej škole a ja zas alternatívne medicíny a alternatívne filozofie,“ pokračuje Jana, ktorej sa alternatívne medicínske školy napokon v živote veľmi zišli. Práve vďaka nim a vďaka tomu, že spoznala miestnu liečiteľku, sa vraj jej mama dostala z rakoviny.
Rodičia za ňou prišli spoločne. „Mamu za mnou prakticky pustili, pretože umierala. Asi dúfali, že sa už nedožije cesty späť. Prišla aj s ockom, ktorý ju sprevádzal, a hovorila, že je ťažko chorá, že jej povedali, že má mesiac života, tak sa prišla rozlúčiť, s čím som sa ja absolútne odmietla zmieriť, pretože len čo mi niekto povie, že to tak je a bude, ja poviem ‚Nie, a prečo to nemôže byť inak?‘ To ma učil môj ocko. Vždy sú aj iné možnosti, existujú iné riešenia. Je mnoho ciest, nikdy nie je len jedna,“ zdôrazňuje Jana. „V tej chvíli som sa rozhodla, že mamu vyliečime,“ dodala.
