Nacisti pri ústupe zamínovali Bratislavu a chceli ju zničiť. Matej ich presvedčil, aby to nespravili
Danielin otec za vojny zachránil Bratislavu. Počas komunizmu sa musela rodina z mesta vysťahovať.
V roku 1965 pamätníčkin otec začal písať žaloby a odvolania o vrátenie majetku. V roku 1967 prišla do Bratislavy komisia z Prahy a navrhla odkúpenie domu za 240 000 korún. Otec to však odmietol a trval na vrátení domu.
„V roku 1969 sa nám podarilo vrátiť do nášho domu. Sestra sa nikdy nezmierila s tým, že pri tom nebola. Domov sa vrátila v roku 1973. Bola tu tri mesiace, kým nedostala vysťahovalecký pas. Potom sa vrátila do Nemecka.“
Otec mal v tom čase 64 rokov. Po 17 rokoch sa rodina mohla vrátiť do svojho domu. Udržať chod vysnívaného domu bolo náročné. Jej otec musel pracovať až do svojich 72 rokov, lebo mu neuznali prax advokáta. Rodine pomohlo, že dom si začali prenajímať filmové štúdia na Kolibe na natáčanie filmov. „Otec nakoniec postavil dom pre vnúčatá, nie pre svoje deti. Stretávali sme sa tam a deťom sa tam náramne páčilo.“
Daniela sa dostala na vysnívanú biológiu. Študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Štúdium ukončila v roku 1967. Už počas štúdia pracovala na Akadémii vied ako vedecká pomocná sila. Po skončení štúdií robila internú ašpirantúru na Akadémii vied. „Chceli, aby som vstúpila do KSS, inak ašpirantúru nedostanem. Ja som im povedala, že som sa oddala vede a neviem robiť veci polovičato. Preto nemôžem vstúpiť do strany, lebo by som sa tomu nemohla venovať naplno.“
Nežnú revolúciu prežívala v Amerike
Počas okupácie v roku 1968 emigrovali obaja vedúci, s ktorými pracovala na Akadémii vied. Pamätníčka vtedy otáčala smerové tabule v Ivanke pri Dunaji, kde sídlil ich ústav a zúčastňovala sa demonštrácií v meste. „Kolegovia vstúpili do KSS, aby znížili koncentráciu blbcov v strane. Počas normalizácie ich zo strany vylúčili a prepustili z práce. Prežívala som krízu a mala som depresie.“
Východisko z nich hľadala v rôznych spoluprácach – buď v Prahe alebo v Budapešti. V roku 1972 chcela ísť na stáž do Moskvy, pretože mali tam vysokú úroveň výskumu. Svoju ašpirantúru dokončovala v nemeckom Halle. V roku 1974 sa jej narodila dcéra Jana a o dvadsať mesiacov neskôr syn Boris.
V roku 1989 dostala pozvanie od svojho bývalého kolegu. Chcel, aby prišla na stáž do USA, na Štátnu univerzitu v Missouri. Tam ju zastihla Nežná revolúcia. „Bolo tam veľa ľudí, ktorí mali korene v Československu. Všetci to pozorne sledovali. Ja som celé dni trávila v laboratóriu a dcéra mi posielala z domu správy, čo sa práve deje.“
