Nezaradení poslanci chcú hmotnú zodpovednosť pre verejných činiteľov
Opoziční poslanci pripomínajú, že záväzok presadiť hmotnú zodpovednosť dali pred parlamentnými voľbami v marci 2016 občanom Slovenskej republiky nielen oni, ale aj strany vládnej koalície.
Miroslav Beblavý Foto: TASR/Jakub Kotian
Bratislava 4. septembra (TASR) - Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných predstaviteľov za nezákonné používanie verejných zdrojov a zakotvenie zásady dobrého hospodára ako základného kritéria pre posudzovanie porušenia zákonnosti. To je základný cieľ návrhu novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý na septembrovú schôdzu NR SR predložili nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík.
Opoziční poslanci pripomínajú, že záväzok presadiť hmotnú zodpovednosť dali pred parlamentnými voľbami v marci 2016 občanom Slovenskej republiky nielen oni, ale aj strany vládnej koalície.
Beblavý, Macháčková a Petrík zdôrazňujú, že už súčasná právna úprava ukladá štatutárom v súkromných obchodných spoločnostiach povinnosť "vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti". Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Poslanci zastávajú názor, že obdobný princíp by mal platiť pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi, aby už nemohlo zaznievať, že je to nesprávne, ale bolo to v súlade so zákonom. "Unifikácia tohto štandardu sa dotkne aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých je zásadným spôsobom zainteresovaný štát," vysvetľujú navrhovatelia.
Pri uplatňovaní práva na náhradu škody spôsobenej verejnými činiteľmi definovanými v návrhu novely zákona bude z úradnej povinnosti konať generálny prokurátor. "Ide o zásadnú zmenu oproti súčasnej právnej úprave, ktorú možno považovať za nefunkčnú. Ako totiž ukázala analýza občianskeho združenia VIA IURIS z júla 2011, uplatnenie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil, sa realizuje minimálne, hoci zákon regres voči zodpovednému zamestnancovi predpokladá," tvrdí opozícia.
Generálny prokurátor má byť na základe novely povinný konať aj v prípade riadne odôvodneného podnetu najmenej pätiny poslancov NR SR. "Zastávame názor, že poslanci parlamentu by mali mať ako zástupcovia občanov možnosť vyvinúť maximálnu iniciatívu pri podozreniach, že pri nakladaní s verejným majetkom došlo k závažným pochybeniam," vysvetľujú Beblavý, Macháčková a Petrík.
Ich novela dáva aj možnosť verejným funkcionárom poistiť sa vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s majetkom hodným verejného zreteľa. Poistným krytím v takýchto poistných zmluvách však budú môcť byť zaistené len udalosti, pri ktorých vznikne škoda výhradne pri výkone pracovných činností týchto riadiacich zamestnancov v rozsahu ich pôsobností. V opačnom prípade sa vystavujú sankcii v sume zodpovedajúcej 12-násobku mesačného platu. Na uplatnenie práva na náhradu škody novela ustanovuje desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu.
