Vypadni, ty sem nepatríš, povedala mu učiteľka na olympiáde. Braňo z Detvy dnes zlepšuje Rómom životy
Branislav Oláh dnes zlepšuje životy iných.
Aj sám pamätník prispel k tomu, aby sa nezabudlo a zachytil pár svedectiev detí prenasledovaných. Teší ho, že sa postupne odkrylo niekoľko pamätníkov obetiam rómskeho holokaustu po celom Slovensku. Je však sklamaný a vidí to ako krivdu, že za tie hrôzy neboli nacistickí pohlavári nikdy potrestaní. „Veď Jozef Mengele si na svoje pokusy vyberal aj Rómov. Až sedemdesiat rokov po vojne sa začalo spomínať, že bol aj nejaký rómsky holokaust. Bolo by dobré na jeho obete pamätať, aj s ohľadom na súčasnosť, kedy silnejú extrémistické nálady v spoločnosti nielen na Slovensku.“
Treba začať u detí a mladých
Pre zvýšenie povedomia o rómskom holokauste robil aj prednášky pre ôsme a deviate ročníky na základných školách v Žiari nad Hronom. Ostal šokovaný, koľko málo o tej dobe žiaci vedia a oni boli šokovaní, lebo o veciach, ktoré sa vtedy diali, nikdy nepočuli.
„Rád som ich šokoval, aby sa zamysleli, aby to v nich ostalo. Pretože som sa stretol aj s tým, že tam bol mladý chlapec, ktorý jasne zjavom aj oblečením ukazoval, že patrí k pravicovým extrémistom. A keď som o tom hovoril, všetky oči sa obracali na neho, ako sa tvári. Chlapec dal hlavu dolu, bol červený a ani sa na mňa nedokázal pozrieť. Čiže podľa mňa to malo svoj zmysel. Ak sa za to hanbil, je to cesta k tomu, aby si uvedomil, že to, čo vyznáva nie je dobré. Že je to zlo.“
Baví ho, keď pomôže zlepšiť život
Prelomovým sa pre pamätníka stal rok 2000, keď sa mu do rúk dostali noviny Rómsky nový list. Niečo mu v nich chýbalo a napísal k obsahu komentár. Ten sa redakcii tak zapáčil, že ho uverejnili na titulnej strane a rovno mu ponúkli prácu. Teší ho, že ľudia môžu čítať o Rómoch od Rómov, okrem slovenčiny aj v rómskom jazyku. Svojimi článkami sa pokúša búrať predsudky a stereotypy, pozitívne ovplyvňovať mienku o rómskej menšine a vzbudiť v nás čitateľoch kritické myslenie, aby sme nepreberali názory bez rozmýšľania.
Zároveň sa snaží, aby bolo počuť hlas Rómov viac, začal preto aj blogovať. A keď si uvedomil, že iba písaním Rómom veľmi nepomôže, začal v roku 2006 pracovať ako terénny sociálny pracovník. Ako streetworker sa venuje rómskej téme komplexnejšie a priamo na mieste. Pomáha okrem iného s oddlžením a následným nájdením práce, ľuďom bez domova, drogovo závislým, so vzdelávaním mládeže či s osvetou v oblasti zdravia. Dodnes pôsobí hlavne v Detve, ale neodmietne pomoc ani ľuďom z iných miest. Práca ho aj po štrnástich rokoch baví. Najmä keď pomôže niekomu dlhodobo skvalitniť život.
Článok bol vydaný v spolupráci s Post Bellum. Autorka a autor textu: Petra Rýchliková, Martin Rodák
