Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom
Jej rodičia bojovali v Slovenskom národnom povstaní a ako Židia sa museli ukrývať, ale horšie bolo pre nich prežiť komunizmus.
V procese proti tzv. štátnemu sprisahaneckému centru na čele s Rudolfom Slánským bolo zo 14 súdených 11 obvinených židovského pôvodu. Viac ako rok po skončení týchto udalostí prebiehali tzv. následné procesy, v ktorých boli súdení aj vysokí stranícki funkcionári. Otecko mal však viac šťastia ako mnohí iní. Mamičke sa ho asi po pol roku podarilo hospitalizovať. Po pol roku na nemocničnom lôžku bol prepustený na slobodu. „To boli horšie časy ako tie časy za vojny.“ Otecko bol súdený, hoci Slánského ani nepoznal.
Túžba pomáhať iným
Pamätníčka nastúpila na základnú školu v Novom Meste nad Váhom v roku 1946. Tu na vlastnej koži zažila, ako bol antisemitizmus zakorenený aj v srdciach detí, keď raz na ňu jeden chlapec zakričal: „Špinavá Židovka.“ Vyrieknuté slová sprevádzal aj fyzický útok. Chlapec jej strelou z praku poranil oko, o ktoré takmer prišla. Vtedy sa v nej zrodila túžba stať sa lekárkou.
Po maturite sa rodina presťahovala do Bratislavy. Otecko tam vtedy už pracoval. Pamätníčka sa túžila dostať na medicínu. V Bratislave žili vo veľmi skromných podmienkach. Štvorčlenná rodina mala prenajatú len jednu izbičku a o kuchyňu a kúpeľňu sa delili s prenajímateľmi. Byt im bol pridelený až v roku 1960, keď už pamätníčka študovala tretím rokom na medicíne. „To bolo to najkrajšie obdobie, ktoré som mala. To bol študentský život bez politiky, bez všetkého,“ priznala. Po škole dostala umiestenku do Svidníka, ale oteckovi sa podarilo vybaviť jej miesto v Banskej Štiavnici, neskôr sa dostala na Záhorie (Borský Mikuláš, Malacky).
V Borskom Mikuláši sa zoznámila aj so svojím budúcim manželom, za ktorým sa po civilnom sobáši vysťahovala do Izraela. Keď oznámila v práci svoj odchod, riaditeľ Okresného úradu národného zdravia povedal, že nevedel o jej židovskom pôvode. Boli by ju síce aj tak prijali, „ale s rezervou.“ To bolo v roku 1966. „Odkedy je židovstvo, odvtedy antisemitizmus existuje. Neviem prečo, neviem začo, ale existuje,“ hovorí.
Útek z Československa
Pamätníčka sa do Izraela vysťahovala legálne, a preto mohla kedykoľvek prísť navštíviť rodičov. „Keď som odchádzala, plakali. Ale to je normálna reakcia každého rodiča, keď odchádza tá dcéra,“ myslí si. V januári 1968 sa mladým manželom narodil synček Gabriel. Koncom júna, keď jej manželovi začali letné prázdniny (v tom čase pracoval ako učiteľ na gymnáziu), pricestovali spolu na Slovensko. Do pokojných chvíľ trávených s rodičmi zasiahli augustové udalosti – invázia vojsk Varšavskej zmluvy.
