Nacisti pri ústupe zamínovali Bratislavu a chceli ju zničiť. Matej ich presvedčil, aby to nespravili
Danielin otec za vojny zachránil Bratislavu. Počas komunizmu sa musela rodina z mesta vysťahovať.
„Oteckovi sa nejako podarilo prehovoriť plukovníka, aby domy nezničili. Že už je koniec vojny a nikomu tým nepomôžu.“ Rodina ostala v zamínovanom dome a ráno, keď sa prebudili, Nemci boli preč. Keď počas roka 1944 spojenecké vojská bombardovali Bratislavu, Matej Vaníčka poslal celú rodinu do Senice. Sám strážil opustené byty. „Jedna bomba padla na miesto, kde dnes stojí hotel Crown Plaza. Nevybuchla. To bolo za kanceláriou môjho otca,“ opísala situáciu pamätníčka.
Akcia B a život po nej
Po vojne nastali ťažké časy, no rodina si nežila zle. Rodičom sa narodili dvojičky. Otec dal postaviť záhradu, v ktorej bol aj bazén. Šťastie rodiny netrvalo dlho. Po prevzatí moci komunistami začala otca sledovať Štátna bezpečnosť (ŠtB). Rodičia o tom deťom nehovorili, aby ich zbytočne nestresovali.
Do domu im nasťahovali najskôr jednu rodinu. „V roku 1950 otcovi zoštátnili kanceláriu a musel robiť ako robotník – kamenár. Na bicykli chodieval do práce do Prievozu. Cestou stretával svojich priateľov, ktorí skončili ako asfaltéri,“ spomínala na toto obdobie. Pamätníčkina matka so záujmom sledovala politické procesy. „Zaujímala ju politika. Clementis bol otcov kolega a mama mu hovorila, čo by za to dal, keby mohol žiť.“
V rokoch 1952 až 1953 prebiehala v Československu Akcia B, ktorá bola jednou z mnohých aktivít, ktorými si komunistická moc chcela pretransformovať spoločnosť v súlade s jej ideológiou a tým si upevniť svoju pozíciu po prevrate v roku 1948. Akcia B bola namierená na takzvaných nespoľahlivých občanov, ktorí boli násilne vysťahovaní z veľkých miest na vidiek.
Ich nehnuteľnosti boli následne prideľované ľudom slúžiacim komunistickému režimu. Jedným z cieľov akcie malo byť aj postupnými krokmi vytvorenie beztriednej spoločnosti. Dňa 28. novembra 1952 dostala rodina dekrét o vysťahovaní. „Na opustenie domu sme mali 48 hodín. Mohli sme si zobrať všetko, čo sme vedeli odniesť. Dvojičky mali čierny kašeľ a ja som sa strašne bála, že to, čo vykašliavajú, sú pľúca,“ spomínala Daniela.
Otec ako prvé zachraňoval advokátske archívy. Nechcel, aby sa dostali do rúk ŠtB. Ako druhé zachraňovali koks a nakoniec poprosili susedov, aby im pomohli uschovať aj nábytok. Čo sa zmestilo na vagón, naložili, aby si to mohli zobrať so sebou.
Rodina dostala v rámci akcie B umiestnenku do Turčoka na Gemeri. „Stará mama šla pozrieť, kam to máme ísť. Zistila, že dom, kam sme sa mali presťahovať, je obývaný. Dostala aj potvrdenku, s ktorou sa vrátila do Bratislavy. Otec oslovil farára v Nových Sadoch, či nemôžeme ísť tam,“ opísala strasti s vysťahovaním. Farár na omši poprosil o pomoc.
